Dokazujú to niektoré štúdie na zvieratách, u ktorých sa v dôsledku kaloricky výdatnej stravy rozvíja odolnosť voči inzulínu.
Bunky sa potom stávajú menej citlivé, čo je charakteristickým rysom cukrovky. Ale ako strava dokáže ovplyvňovať mozog, nie je celkom jasné. Závoj tajomstva nad jedným z mechanizmov, ktorým strava bohatá na tuky môže ovplyvniť schopnosť učenia a pamäti, poodhalila štúdia talianskych vedcov pod vedením Claudia Grassiho z Katolíckej univerzity v Ríme.
Úlohou štúdie bolo zistiť účinky stravy na mozog za predpokladu, že nevyvážená strava môže nielen vyvolať hromadenie tuku a rozvoj rezistencie voči inzulínu, ale že sa tiež môže odraziť na fungovaní nervového systému.
Závery štúdie zverejnil časopis Nature Communications. "Niektoré výskumy ukazujú, že poruchy metabolizmu, ako sú tie, ktoré pozorujeme pri cukrovke druhého typu a obezite, poznamenávajú aj kognitívne funkcie," hovorí Grassi, ktorého cituje taliansky denník La Repubblica.
Preto Grassi so svojím tímom vykonal sériu analýz, či už pokiaľ ide o molekulárnu biológiu, metabolizmus a správanie, na niektorých myšiach. Jedna skupina dostávala bežnú stravu a slúžila ako kontrolná vzorka, tým v druhej skupine bola predkladaná strava s vysokým obsahom tukov.
Pozornosť vedcov sa sústredila hlavne na hipokampus, ktorý hrá významnú úlohu pri krátkodobom uchovávaní informácií a pri priestorovej orientácii.
"Chceli sme na zvieratách vytvoriť stav metabolickej poruchy podobnej cukrovke a pozorovať, ako sa to bude prejavovať na nervovej sústave," vysvetľuje Grassi.
Týmto spôsobom sa vedcom podarilo osvetliť mechanizmus pôsobenia konzumácia tukov na zdravie mozgu. Vedci predovšetkým pozorovali, že strava bohatá na tuky, najmä potom na palmový olej obsahujúci kyselinu palmitovú, určuje v mozgu vývoj rezistencie voči inzulínu.
"V skutočnosti to nie je len kyselina palmitová, to isté sa deje s kyselinou olejovou. My sme sa ale sústredili na tú prvú, pretože sme vedeli, že môže byť hlavným činiteľom priamo ovplyvňujúcim synapsiu, spojenie dvoch neurónov určených na odovzdávanie vzruchov v mozgu," uvádza Grassi.
Zároveň sa zvyšovaním kyseliny palmitovej vedci pozorovali takzvanú palmitoylaci, čiže pripájanie mastnej kyseliny k niektorým proteínom, zvlášť k receptoru pre glutamát.
Glutamát používajú bunky nervového systému ku komunikácii. V prípade stravy bohatej na tuky bránia pozmeneniu receptora pre glutamát jeho funkcii. V podstate ide o to, že sa pri takejto strave narúša jeden z mechanizmov, ktoré koordinujú aktivitu mozgu a zaisťujú správnu komunikáciu medzi bunkami.
Pri výskume ale vedci tiež pozorovali, ako môžu byť zmeny spôsobené stravou potlačené. "Ak podávame nosový sprej, ktorý pri strave bohatej na tuky blokuje palmitoylaciu receptora, nepozorujeme modifikácie spôsobené vysokým obsahom tukov a zároveň sa nám darí zachovať kognitívne schopnosti zvierat," hovorí Grassi. Výskum podľa neho pomohol lepšie pochopiť vzťah výživy a kognitívnych funkcií.