Prídete do reštaurácie, ktorá vyzerá úžasne: pekný dizajnový interiér, originálne poháre a taniere, všetko krásne vyleštené. Otvoríte menu (a teraz možno príde prvé varovanie, nie príliš šikovne zostavená ponuka), objednáte si, tešíte sa na skvelé jedlo a aha! Ako Česi hovoria: Skutek utek, píšu Lidovky.
Jedlo sa vôbec nedá jesť, chute sú nevýrazné, suroviny druhej triedy, mäso tuhé, príloha studená a vy si poviete, aká je to škoda, že to nevedia dotiahnuť.
Nedávno sa mi stal pravý opak. Išiel som do trojhviezdičkovej michelinskej reštaurácie v Nemecku a nestačil som sa diviť. Vôbec som nečakal, že nájdem reštauráciu, kde kašlú na obrus a servírujú priamo na drevený stôl (mimochodom aj v mojej reštaurácii je to tak), to už je celkom bežné.
Bez pravidiel
Ale aby som sa v michelinskej reštaurácii stretol s tým, že mi dajú príbor rovno na stôl bez akejkoľvek podložky? Tak to som ešte nevidel. Neplatili ani ďalšie zaužívané pravidlá.
Napríklad to, že všetko sa musí servírovať z pravej strany. No a keď som videl vínnu kartu, trošku sa mi zamotala hlava. Ceruzkou poprepisované ročníky a druhy vína? To by u našich kritikov určite neprešlo.
Jedálny lístok vôbec nemal koncepciu a ani neponúkal sladkovodné ryby, čo je vedľa krásneho nemeckého jazera určite škoda. No narazil som na teľaciu hlavu, polievku s langustínkami alebo napríklad krevety. Bolo to bez ladu a skladu, od Ázie až po severskú kuchyňu.
Cenová politika podobnej reštaurácie je celkom jasná. Vedel som, že tu miniem kopu peňazí, a tak som mal aj veľké očakávania, čo príde a či si to vôbec vychutnám. No čo vám budem hovoriť, na nóbl podnik to vôbec nevyzeralo.
Objednal som si a nestačil som sa diviť
Fantastická obsluha, ktorá vám nehovorí siahodlhé príbehy o tom, aký rodokmeň má kreveta na vašom tanieri. Stručne predstavili jedlo a hotovo, vybavené. A potom prišla tá pravá gastronómia.
Čo chod, to perla. Chute sa nádherne prepájali, dostal som skvelý mix jedál, parádne kombinácie s vínom, chody na seba pekne nadväzovali, veľkosť bola tak akurát. Nezvyčajné chute sa striedali s klasickými.
Skrátka, zážitok, na ktorý sa len tak ľahko nezabúda. Cítil som sa výborne. Na konci mi vôbec neprekážala suma, ktorú som platiť, pretože som presne vedel, za čo ju dávam. Za výborný gastronomický zážitok, ktorý môžem prirovnať k dobrému koncertu alebo k divadelnému predstaveniu.
Ľudia sa ma často pýtajú, v čom sa líši svetlá reštaurácia od priemernej. A tu je odpoveď, ktorá bude platiť vždy, v každej situácii: fantastické jedlo a milá obsluha. Jasné, že by ma zafajčená špinavá krčma nebavila, ale keď príde na lámanie chleba, vždy sa budem cítiť príjemnejšie v milom domácom prostrí ako pri nažehlených obrusoch a odmeranom personále, ktorý vám otvára dvere aj na toaletu.
JAN PUNČOCHÁŘ
Vyučil sa v hoteli Ambassador a hneď po škole pracoval v niekoľkých vyhlásených pražských reštauráciách. Desať rokov bol šéfkuchárom reštaurácie Le Terroir, teraz pôsobí ako šéfkuchár v Grand Cru.
Z