"Vo všeobecnosti sa huby u nás najčastejšie a vo väčšom množstve vyskytujú v lesnatých a horských regiónoch," povedal pre TASR mykológ Ivan Mihál z Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied (SAV) vo Zvolene.
V každom ročnom období môže byť podľa jeho slov z hľadiska zberu jedlých húb krátkodobo atraktívny hocijaký región, podľa množstva regionálnych zrážok alebo kolísania teplôt.
"Nárazovo sa bohatá hubárska sezóna často vyskytne aj na strednom a južnom Slovensku -bukové, dubovo-hrabové a zmiešané lesy - a na východe Slovenska -bukové, dubovo-hrabové a zmiešané lesy," priblížil Mihál.
Vhodný čas vyraziť na huby je podľa neho prakticky vždy, keď je už známe, že sa huby začínajú objavovať a v lese sa pohybuje čoraz viac hubárov. Druhová pestrosť a množstvo nazbieraných húb budú však závislé od klimatických a iných faktorov, ktoré sa prejavili už predtým.
"Ak bolo pred pár dňami môjho výletu za hubami teplé počasie, ale aj dostatok dažďa, je dobrý predpoklad, že v lese už rastie dostatok húb, ktoré možno nájsť a zbierať," skonštatoval Mihál.
Poznamenal, že niekedy sa niekomu zadarí sezóna na jeho spokojnosť už počas jarnej hubárskej sezóny. "Ale všeobecne tým najvhodnejším časom na hubárske prechádzky za jedlými hubami sú jesenné dni v septembri až novembri, keď je predpoklad rastu väčšieho druhového spektra a väčšieho množstva plodníc jedlých húb pre každého hubára," zhrnul mykológ.
Odborník upozorňuje, že vo všeobecnosti platí zásada, že sa majú zbierať iba také huby, ktoré hubár naisto pozná, aby sa predišlo prípadným otravám. Najčastejšie zámeny vznikajú napríklad medzi jedlými druhmi bedlí - vysoká, štíhla, Konradova s rôznymi druhmi jedovatých muchotrávok ako muchotrávka tigrovaná, m. zelená a muchotrávka končistá.
Rôzne jedlé plávky - modrastá, lasičia, olivová a jedlé pečiarky - lesná, hľuznatá, poľná si možno tiež zameniť s rôznymi druhmi jedovatých muchotrávok alebo jedovatých pavučinovcov - žemľový, škoricový či plyšový.