Rakúska umelecká skupina vyzvala, aby jedna z najznámejších rakúskych odrôd viniča zmenila svoje meno. Odroda Zweigelt je totiž pomenovaná po Fritzovi Zweigeltovi, ktorý ju vyšľachtil.
Tento botanik bol však členom nacistickej strany, a to už od roku 1933, informovala agentúra APA. Podľa niektorých informácií sa dokonca Zweigelt podieľal na vydaní člena odbojovej skupiny gestapu. Slovenská Wikipédia ho však uvádza len ako "profesora a doktora Fritza Zweigelta z vinárskej školy v Klosterneuburgu neďaleko Viedne".
S návrhom na premenovanie najobľúbenejšej rakúskej odrody červeného vína prišla umelecká skupina Ústav bez priamych vlastností (IODE). Aktuálne by sa podľa nej malo červené víno volať Blauer Montag, teda Modrý pondelok.
V súčasnosti je Zweigelt najrozšírenejšia modrá odroda v Rakúsku a udomácnila sa aj na Slovensku, najmä v oblasti Malých Karpát, Skalice a východoslovenských Sobraniec.
Meno po "vášnivom nacistovi"
Fritz Zweigelt, ktorý pochádzal z obce neďaleko Grazu, skrížil v roku 1922 odrody Svätovavrinecké a Frankovka. Novú odrodu nazval Rotburger. Jeho meno odroda dostala až v roku 1975, keď bol šľachtiteľ už jedenásť rokov po smrti.
Podľa skupiny IODE bol však Zweigelt "vášnivý nacista". Do NSDAP botanik vstúpil už v apríli 1933, teda krátko po tom, čo sa v Nemecku stal kancelárom Adolf Hitler. Aktívny bol aj v období, keď bola strana v Rakúsku zakázaná.
V roku 1938, kedy sa Rakúsko stalo súčasťou Nemeckej ríše, sa Zweigelt stal ako zaslúžilý straník riaditeľom vinohradníckej školy pri kláštore Klosterneuburg.
Podľa historika Roberta Streibela, ktorý sa zaoberá dejinami vinárstva, nie je Zweigeltova činnosť v 30. a 40. rokoch minulého storočia ešte dostatočne prebádaná. Podľa neho však nie je "osobou, po ktorej by sa mal volať druh vína".
Svedectvá hovoria o Zweigeltovi ako o antisemitovi
Archívne dokumenty odhaľujú aj to, že bol Zweigelt po druhej svetovej vojne obvinený skupinou odbojárov v okruhu klosterneuburského kanonika Romana Scholza za to, že nezabránil vydaniu jedného z jej členov gestapu, hoci mohol.
Podľa ďalších svedectiev bol Zweigelt presvedčený antisemita. Po vojne botanik strávil pol roka vo väzení. Konateľ spoločnosti Österreich Wein Marketing v reakcii na iniciatívu umeleckej skupiny vyzval k vecnej diskusii.
Záležitosť pomenovania vínnej odrody nechce Wilhelm Klinger "zamiesť pod koberec", v súčasnosti však nie je podľa neho známe dostatočné množstvo faktov.
So šéfom spoločnosti, ktorá propaguje rakúske vína doma aj v zahraničí, súhlasí aj historik Streibel. Podľa neho je potrebné sa osobou Fritza Zweigelta ďalej zaoberať a vypátrať ďalšie detaily z jeho života.
"Keď bude všetko nenapadnuteľné a podložené dôkazmi, bude pre zodpovedných o to ťažšie meno Zweigelt obhajovať," myslí si. To, kedy meno Zweigelt z etikiet zmizne úplne, je zatiaľ v nedohľadne.
Dvaja vinári z najznámejších rakúskych vinárskych oblastí - Weinviertel a Wachau - sa však už rozhodli, že svoje produkty vyrobené z tejto odrody označia radšej menom Blauer Montag.