Typické raňajky sa národ od národu diametrálne líšia. Niekde sa je polievka, inde sušené ryby s kyslými slivkami a inde zase namáčajú rožok do melty, prípadne croissant do kávy. A aké raňajky máte najradšej vy?
Za najluxusnejšie raňajky sa všeobecne považujú takzvané raňajky šampiónov, teda kombinácia pravých bubliniek zo Champagne s nejakým luxusným pokrmom, predovšetkým s pravým kaviárom. Takéto raňajky ponúka väčšina luxusných hotelov pre unikátne chvíle, ako sú zásnuby či najrôznejšie oslavy. A hoci podobné raňajky najviac evokujú atmosféru kniežacích palácov v cárskom Rusku, kde sa raňajkovalo zvyčajne až okolo poludnia, nevychádza zo žiadnej národnej tradície. Na rozdiel od raňajok, ktoré budú nasledovať.
Namočiť do kávy!
Francúzsko je všeobecne pokladané za krajinu veľkých gurmánov, avšak na tradičných francúzskych raňajkách sa to príliš neodráža, lebo sú až nečakane skromné. Dalo by sa povedať, že v krajine galského kohúta poznáme dvojo typických raňajok - francúzske a parížske. Bežné raňajky predstavuje plátok chleba či kus čerstvej bagety s džemom, prípadne ešte s maslom.
Cez víkend, keď je rodina doma, pribudne na stôl ešte čerstvý croissant. Ten je naopak veľmi populárny v Paríži a veľa Parížanov, z diétnych dôvodov skôr mužov, si dáva croissant vo svojom obľúbenom bistre pri ceste do práce. A pozor, typický Francúz nikdy neje croissant s maslom, ako to robí zvyšok Európy, ale radšej si ho namáča do kávy.
Z francúzskych raňajok sa odvodili aj takzvané kontinentálne raňajky, ktoré ponúkajú mnohé hotely a kaviarne. Ich základom je pečivo, maslo, džem, káva alebo čaj, v rozšírenej verzii potom ešte pribudnú vajíčka, šunka a syr.
Národné dedičstvo
Stačí prekročiť kanál La Manche a zvýši sa nám energetická hodnota tradičných raňajok zhruba na päťnásobok. V sychravom a daždivom počasí sa musel človek ráno poriadne najesť, zvlášť keď ho na obed čakali len typické sendviče. Preto vznikla tá nádherná kulinárska „inštitúcie“ zvaná full english breakfast (prípadne jej škótska či írska variácia), kde na veľkom tanieri dostanete volské oko, smaženú slaninu, pečené paradajky a šampiňóny, fazuľu v rajčinovej omáčke, klobásku a prídavkom ešte black pudding, teda vzdialeného bratranca našej jaternice. A k tomu ešte toast s maslom a čaj s mliekom.
Samozrejme v bežnej prevádzke Briti raňajkujú skôr cereálie s jogurtom, ale tradičné anglické raňajky sú takmer národným dedičstvom, ktoré si doprajú napríklad pri dovolenke na vidieku, hoci si často objednajú len preriedenú zostavu. Ale to už nie je full english.
Lakovaná krabička
S trochou zveličenia môžeme tvrdiť, že aj krajina vychádzajúceho slnka má verziu veľkých raňajok, ale pretože je v Japonsku všetko úplne inak, bude sa od tých britských líšiť ako „nebe a dudy“. Už samotná forma je značne odlišná, pretože tradičné japonské raňajky sa neservírujú na tanieri, ale v lakovanej krabičke zvanej Bent. Keď krabičku odklopíte, nájdete v nej v jednotlivých boxoch niekoľko pokrmov, ktoré predstavujú mozaiku chutí, vôní a farieb. Nesmú chýbať skvasené sójové bôby, ktoré sú síce veľmi zdravé, ale tiež nie príliš voňavé, dusená morská riasa či polievka miso.
Na raňajky sa tiež podávajú nasolené ryby či malé sušené rybičky, ktoré merajú len dva tri milimetre a používajú sa skôr ako korenie na dochucovanie. Najväčšou výzvou pre turistov zo západu sú však legendárne slivky umeboši, naozaj veľmi nezvyklej, rezkej, kyslo-slanej chuti.
Uponáhľané mesto
Vzorom pre hektické a uponáhľané raňajky typické pre 21. storočie môže byť New York a jeho obyvatelia žijúci vo večnom pohybe. Vo všedný deň kopa Newyorčanov neraňajkuje doma, ale až pri ceste do práce, keď sa zastavujú v niektorom z obľúbených kaviarenských reťazcov (napríklad v Starbucks), kde si kupujú obligátne Caffé latte a muffin, prípadne banánovú „bábovku“ s orechmi. Obľúbené sú aj predajne, ponúkajúce rôzne typy bagiet alebo sladké plnené americké šišky.
Samotný priebeh raňajok sa potom líši podľa zhonu a nátury - labužníci a ľudia, ktorí sa práve neponáhľajú, venujú svojim raňajkám päť až desať minút, takže kávu aj sladký zákusok skonzumujú v samotnom bistre. Druhá polovica po zaplatení odchádza s téglikom a muffinami v ruke a svoje raňajky konzumuje takpovediac za pochodu.
Iná situácia však nastáva cez víkend, a to nielen v New Yorku, ale v celých Spojených štátoch, kde jednotlivci, dvojice či celé rodinky tradične vyrážajú na tzv. brunch. Zvyčajne sa koná v neskorých dopoludňajších hodinách (preto brunch - odvodené od slova breakfast a lunch - teda niečo ako raňajkový obed). Súčasťou bývajú vaječné omelety na rôzne spôsoby, toasty, slanina, fazuľa, lievance s javorovým sirupom, káva, pomarančový džús, atď ... Brunch je proste taká malá spoločenská udalosť, kedy sa ľudia vo voľnom čase stretnú, aby si spoločne porozprávali a zároveň trochu pohodovali.
Polievka pre prezidenta
Taktiež vo Vietname raňajkuje veľa ľudí na ulici, ale nie za chôdze, ale v pokoji a sede, prípadne v podrepe. Slávna vietnamská polievka Pho Bo, teda silný hovädzí vývar s kúskami mäsa, zeleninou a rezancami sa totiž za chôdze jesť nedá. Navyše k nej potrebujete obe ruky, v jednej držíte paličky, ktorými sa jedia rezance, zatiaľ čo v druhej lyžicu.
Tradičná Pho Bo je veľmi sýta a je ideálnym ranným „životabudičom“. Ak sa vydáte do Vietnamu, zastavte sa na Pho v tržnici Ben Thanh v Saigone, kde si ju dával v pri svojej návšteve mesta v roku 2000 americký prezident Bill Clinton. Odvtedy visí nad bistrom ceduľa s nápisom „Pho for The Prezident“.