Už dvanásť rokov je Tereza Havrlandová vitariánkou čiže vyznávačkou raw stravy. Patrí k celkom početnej skupine ľudí, ktorí preferujú jedlo rastlinného pôvodu, ktoré neprešlo žiadnou tepelnou úpravou. Denne zje až osem kíl ovocia a zeleniny. Pred rokmi sa rozhodla zdravé a surové potraviny priviesť tiež na český trh. Dlho to však vyzeralo, že jej podnikanie skončí v dlhoch. Prečítajte si rozhovor Kristiny Komurkovej z idnes.cz.
Kedy ste si naposledy dopriali rezeň so zemiakovým šalátom?
To muselo byť okolo mojich štrnástich v jedálni na základnej škole alebo možno vtedy na Vianoce, takže pred dvadsiatimi rokmi. Dobrovoľne som tieto klasiky nevyhľadávala, taký pečený bôčik alebo koleno som nikdy neochutnala, rovnako ako napríklad hamburger.
Koketovala ste vtedy s vegetariánstvom?
Mäso som jedla až do dvadsiatich dvoch rokov, než som sa stala vitariánkou. V detstve mi veľa "išli" kuriatka, ryby a poctivá šunka. Bravčové a hovädzie som jedla skôr z donútenia v školskej jedálni. Ale od šestnástich, kedy som začala riešiť, čo jem a nejem, som červené mäso už nevyhľadávala. Zostala mi v jedálničku hydina, ryby a morské plody.
Máte niekedy sny o voňavej šunke alebo dobrom steaku?
Vôbec. Mäso ma necháva chladnou. V lete na grilovačkách mi pohľad na mastnú krkovičku nerobí dobre. To ma skôr láka grilovaný baklažán alebo restovaná zelenina, ktoré do konceptu surovej stravy nepatrí, no výnimočne si ich doprajem.
Keď vás teda priatelia pozvú na večeru, vedia, čím vás pohostiť?
Som zvyknutá, že sa sama postarám o to, aby som mala čo jesť. Prinesiem si suroviny, z ktorých si niečo rýchlo pripravím. Navyše pre takéto situácie si dávam ústupok, že jedlo nemusí byť striktne raw, ale musí byť vegánske a bez lepku. Zemiak na uvarenie má doma každý, nehrotím to.
Ako sa potom z vás stala vitariánka?
Okolo dvadsiatich dvoch som zistila, že sa cítim lepšie, keď z jedálnička vynechám škroby, teda pečivo, zemiaky, ryžu. To bol prvý krok. A potom som od sestry, ktorá žije v Amerike, dostala knižku o raw strave. Tú som prečítala skoro na jeden hlt a obrátila mi život o 180 stupňov. Všetko mi zrazu začalo dávať zmysel a prakticky zo dňa na deň som sa stala vitariánkou.
Jedlo ste riešila vždy?
Od dospievania, pretože som bola bacuľka, a tak som sa od trinástich vŕtala v diétach. Vyskúšala som snáď všetky, prepadla som im. K tomu som sa snažila svedomito cvičiť, absolvovala som rôzne "aerobiky" a neustále sledovala svoju váhu. Potom ale prišli zdravotné problémy a diéty prestali fungovať. Cítila som sa bacuľatá a nešlo s tým nič robiť. A zrazu sa v mojom živote zjavilo raw a mne došlo, že stravovanie musím radikálne zmeniť, začať jesť úplne inak.
Ordinoval ste si tiež hladovky?
Aj tieto bláznivosti som skúšala. V trinástich som niekoľko dní nejedla a potom som zjedla vrecúško čipsov na posedenie. Neskôr, keď som prenikla do tajov alternatívneho liečenia, som sa k tomu vrátila, avšak v podobe zdravotného hladovania, pôstu. Ten praktikujem dodnes, ale už len občas v rámci detoxu. Oproti hladovaniu je pôst niečo iné. Viete, ako ho máte viesť, prečo ho podstupujete a určite neskončíte tým, že na záver vybielite chladničku.
Čím podľa vás niekoľkodňové hladovania prospievajú zdraviu?
Je to tisícročiami preverená metóda očisty organizmu. Pôst praktizujú aj zvieratá. Ak im nie je dobre, nežerú, rovnako tak ľudia, keď sú chorí, nemajú chuť do jedla.
Prečo hovoríte o detoxe, keď sa stravujete zdravo? Čoho sa zbavujete?
Každé jedlo, hoci je najzdravšie, so sebou prináša aj odpad, ktorého sa telo musí zbaviť. Keď organizmu prestanete jedlo dodávať, po počiatočnom šoku a hladu, teda približne po dvanástich až dvadsiatich štyroch hodinách, sa hlad prestane ozývať a v tele sa naštartuje očista. Vďaka pôstu má organizmus čas na svoj vlastný vnútorný upratovanie a zbavuje sa vecí, ktoré vedú k chorobám. Ale je dôležité mať na pamäti, že ak chce človek s touto oblasťou experimentovať, je celkom zásadné si pred pôstom zaobstarať kvalitné literatúru a načerpať čo najviac informácií z relevantných zdrojov. Ide totiž o mocnú a veľmi efektívnu zbraň, ktorá však pri nerozumnom prístupe môže byť aj zdraviu nebezpečná.
Aký dlhý bol váš prvý pôst?
Bola som päť dní o vode a potom som sa postupne vracala k jedeniu ovocia. A vtedy som na sebe pocítila prvé výrazné zmeny.
V čom?
Cítila som sa ľahšie, významne sa zlepšilo moje trávenie, čo bola vec, s ktorou som dlho bojovala, než som zistila, že moje telo sa cíti najlepšie, keď jem hlavne čerstvé ovocie a zeleninu. Naďalej v mojom jedálničku zostali aj oriešky a semienka, tie k raw strave patria, ale jem ich v dosť obmedzenom množstve.
Tie sú pritom alfou a omegou raw pokrmov.
To sú, ale zároveň sú tučné, a tým pádom pre trávenie náročné. Keď si dáte šalát, zalejete ho deci oleja, pridáte avokádo a poriadne osolíte, je to tuková bomba. Nemožno hovoriť o detoxikačným jedle, hoci je to o raw. Ja som pred štyrmi rokmi zistila, že oriešky nepotrebujem. V celkovom objeme by ich malo byť tak päť percent denne, zvyšok je ovocie a zelenina. Z ovocia získate energiu, kalórie a vitamíny, zo zeleniny minerály, vlákninu a základné aminokyseliny. Ovocie a zeleninu treba jesť vo väčšom množstve, než si väčšina ľudí predstavuje. To, že si dáte šalát so štyrmi listami, nič nerieši, pretože vy by ste toho šalátu mala zjesť dve hlávky.
Prosím? To sa dá zjesť?
Chce to tréning. Preto do začiatku doporučujem mixované smoothie. Na obed si vezmem vrece špenátu, rozmixujte ho s dvoma banánmi a dvoma mangami, a dostanem tak do seba požadované množstvo listovej zeleniny.
Koľko ovocia a zeleniny denne zjete?
Záleží kde a kedy. V lete je pomer ovocia rozhodne vyšší ako teraz, to zjem napríklad päť šesť kíl ovocia za deň. Dohromady so zeleninou je to okolo ôsmich kíl. Tieto potraviny majú v sebe okolo sedemdesiat percent vody, strávite ich rýchlo, takže je potrebné ich jesť vo veľkom množstve, aby ste neboli hladní.
A čo lekári? Nevyhovárali vám raw stravu?
Ja k doktorom nechodím. Svoju praktickú lekárku som videla len dvakrát, z toho raz, keď som k nej v osemnástich prechádzala od detskej doktorky a potrebovala som pečiatka na vodičák.
Vitariánom bol aj Steve Jobs, zakladateľ značky Apple, ktorý v 56 rokoch zomrel na rakovinu pankreasu. Nie je jeho skorá smrť argumentom proti vitariánstvu?
Neviem, ako presne to v jeho prípade bolo. Ale čo sledujem vo svojom okolí, nie je zdravá výživa ako zdravá výživa. Veľa ľudí tvrdí, že sa stravuje zdravo, a pritom je veľa tofu, napcháva sa presladenými kašami a nalieva sa sójovým mliekom. Navyše dôležité nie je len to, čo daný človek jedol, ale tiež, aký štýl života viedol. Nie je to také jednoduché a mnoho ľudí praktizuje raw svojim vlastným, nie úplne ideálnym spôsobom.
Kto je Tereza Havrlandová
Narodila sa pred 34 rokmi v Prahe, vyštudovala Právnickú fakultu UK v Prahe a Vysokú školu ekonomickú v Prahe. Dva roky strávila v zahraničí, konkrétne v Austrálii, na Novom Zélande a vo Francúzsku. V roku 2006 založila spoločnosť Lifefood, ktorá podľa vlastných receptov vyrába a predáva raw tyčinky, keksy, alternatívy pečiva, čokoládu a mnoho ďalších výrobkov, ktoré vyváža do viac ako 20 krajín sveta. Všetko je v bio kvalite, bezlepkové, bez laktózy, plnidiel či ďalších aditív. Miluje rôzne druhy športov, najväčším koníčkom je kitesurfing, kvôli nemu každoročne niekoľko týždňov žije pri oceáne.