Je takou typickou vizitkou rodinného podnikania v gastronómii. Odmalička sledovala kroky rodičov a po maturite začala brigádovať v otcovej reštaurácií za barom. Stihla si podať prihlášku na vysokú školu, napísať bakalársku prácu a venovať svoj čas otvoreniu novej čarovnej reštaurácii na historickej ulici v Trnave.
Paula Slezáková pre portál kávičkári.sk porozprávala o tom, aké sú dôležité rady a skúsenosti starších spojené s novými trendmi marketingu. O tom, aké je to študovať, pracovať a viesť reštauráciu, a to všetko s čarovným úsmevom na perách a ambíciami do budúcna, akoby to v dnešnej dobe pre mladých ľudí bolo bežné.
Začiatky za barom
„Nikdy som o ničom inom ako o gastronómii neuvažovala. Študovala som na strednej škole a otec mal reštauráciu, kde som pracovala za barom, pomáhala s administratívou a marketingom. Mala som však aj študijné ambície a podala som si prihlášku na vysokú školu, samozrejme s marketingovým zameraním,“ začína svoje rozprávanie charizmatická Paula. „Môj ocino chcel, aby som pracovala ´odpiky´.“ V jej očiach vidieť obdiv voči jeho práci a dlhoročným skúsenostiam z vedenia reštaurácie.
Začala študovať a….
Zdalo by sa, že štúdium sa stane jedinou vecou, ktorej sa Paula bude venovať. Po zatvorení predošlého podniku im v Trnave chýbala dobrá, pekná a kvalitná reštaurácia. Spoločne sa rozhodli, že otvoria Forhaus. Názov je typický trnavský a znamená predsieň. Hneď pri vstupe si môžete vybrať, do ktorej časti podniku vojdete. „Vojsť môžete do kaviarenskej časti, reštauračnej časti alebo si čarovné chvíle vychutnáte na terase,“ dodáva Paula. „Bol to môj sen, keď ma o to otec požiadal, súhlasila som, chcela som však aj študovať a keď človek chce, dokáže zvládnuť všetko, po čom túži. Mám skvelých spolužiakov a aj profesori na našej univerzite vedia oceniť, že sa venujem inej veci, ako je štúdium. Navyše môj odbor marketingová komunikácia úzko súvisí s vedením reštaurácie, tak môžem prepájať teóriu s praxou, svedčí o tom aj téma mojej bakalárskej práce, ktorá bola zameraná na komunikačnú stratégiu Forhausu.“
Bakalársky ročník bol náročný
Reštauráciu otvárali počas jej štúdia na vysokej škole, bol to pre ňu náročný rok. Všetko však s prehľadom a podporou celej svojej rodiny úspešne zvládla. „Otvárali sme počas môjho bakalárskeho ročníka, venovala som sa škole, zariaďovala reštauráciu, rokovala s dodávateľmi a večer písala bakalársku prácu a venovala sa štúdiu. Verila som si, lebo otcove skúsenosti, jeho schopnosť myslieť vždy o 3 kroky vpred, mi dodávali sebaistotu a chuť pracovať. Vďaka mojej rodine som to všetko úspešne zvládla. Naša rodina vždy drží spolu a práve vďaka tomu sme mohli vytvoriť predovšetkým rodinnú reštauráciu s chutným jedlom a skvelou atmosférou.“ V reštaurácii stretávame celú rodinu otca, ktorý je na prevádzke každý deň, Paulinu mamu a aj malú sestru, ktorá je vraj najmladšou manažérkou vo Forhause. Vidieť, že láska ku gastronómi a k práci sa v tejto rodine dedí z generácie na generáciu.
Môj vzor je otec
Po chvíľke našej debaty sa pri náš pristaví aj František, sympatický pán, ktorý so svojou reštauráciou žije. V jeho očiach vidím hrdosť na svoju dcéru. Uprene za zahľadí na dcéru a dodáva: „Bez nej by táto reštaurácia nebola.“ Paula vzápätí upriami svoj pohľad na mňa a dodáva: „Ocino je stará škola, má veľa skúseností, ktoré mi odovzdáva každý deň. Bez nich by sme to nezvládli tak dobre, ako to zvládame. Ja sa venujem aj iným moderným veciam, ktoré dnešná doba priniesla, sú to predovšetkým sociálne siete, vybavovanie e-mailov, marketingové aktivity a tvorba eventov v reštaurácií. Myslím, že sa skvelo dopĺňame a sme skvelý tandem.“
Logo, Facebook, sťažnosti….
O tvorbu loga, zostavovanie a prevedenie menu, webovej stránky, Facebooku a sociálnych sieti, vybavovanie sťažností a objednávok a rokovaní sa stará Paula sama. „Aj vďaka škole som spoznala veľa šikovných ľudí, s logom a grafikou mi pomáhal spolužiak, nájdete u nás aj šikovného fotografa a iných grafikov. Škola a ľudia v nej sú mojou inšpiráciou. Na druhej strane viem pri tom prežiť aj bolesť, keď nám niekto na Facebook napíše samé negatíva a sťažnosti. Viem, že z každej chyby sa máme poučiť a ísť vpred, ale kritiku si radšej vypočujem osobne, ak je niekto nespokojný, vieme to nejako zvládnuť a správne odkomunikovať. Vyžadujem však férový prístup a veľmi mi na tom záleží.“
Občas som mediátor
„Zamestnanci ma vnímajú ako kamarátku, avšak na druhej strane ma rešpektujú, tak ako rešpektujú aj môjho otca. Vždy sa snažíme byť k nim priateľskí a ústretoví, vyžadujeme za to od nich najlepší osobný výkon. Niekedy zastrešujem aj prácu mediátora medzi otcom a zamestnancami, snažím sa ich problém pochopiť a správne o ňom povedať otcovi, tak aby všetci boli spokojní. Nie vždy je to jednoduché, ale pre mňa je to základ, aby v našom tíme panovala priateľská a uvoľnená atmosféra, ktorá je predpokladom pre spokojnosť našich hostí, čo je v našej reštaurácii prvoradé.“
Negatíva a inšpirácia
„Negatíva a kritika sú tu preto, aby nás posúvali vpred a aby sme nestagnovali, ale naopak napredovali. Dokážem sa s tým vyrovnať a popasovať, napríklad riešime problém s parkovaním pred našou reštauráciou. Chceme aby mali naši zákazníci komfortné parkovanie, no niekedy to možné nie je. Momentálne to riešime s mestom a veríme, že všetko vyriešime k spokojnosti všetkých strán, tak aby nevznikali nedorozumenia.“ Vidieť, že Paule záleží na každom jednom detaile v reštaurácií a komunikácia a úprimnosť patria v tomto biznise u nej na popredné miesta.
„Inšpiráciou sú mi aj konkurenčné podniky, ktoré viem aj pochváliť a oceniť a veľmi radi cestujeme a spoznávame svet. Sme proste gurmáni bažiaci po gastronomických zážitkoch.“
Magické miesto
„Forhaus je rodinná reštaurácia, kde si vyberie z jedálneho lístka naozaj každý člen rodiny. Či už je to ľahký šalát pre mamu, pizza pre deti, tradičné jedlá pre starých rodičov alebo stejk pre otca. V bežný deň alebo aj na rodinných oslavách. Moje obľúbené sú špagety Alio Olio e peperoncino,“ dodáva Paula. „Na prvom mieste je u mňa rodina, túžim po nej aj do budúcna a nechcem nič odkladať. Som rodinný typ, Forhaus je pre mňa čarovný aj v tomto smere,“ a nenápadne poukáže na svoju ruku. Je mi to jasné. „Áno, spoznala som tu svojho snúbenca, dokonca tu v našom čarovnom Forhause budeme mať o rok svadbu."
Keď už hovoríme o svadbe, v Pauliných očiach vidím veľké zanietenie, nielen z jej svadby, ale zo svadieb všeobecne. „Forhaus ponúka priestor pre organizáciu aj tej vašej vysnívanej svadby. S nevestami som zažila toho už veľa, zase som sa uistila, že je to jedna z vecí, ktoré robím naozaj rada. Pomôžem s výberom jedál, s organizáciou svadieb v našich priestoroch a ešte som aj pre nevesty psychológ a riešim hádam všetko. Svadby a ich organizácia bol môj sen odmalička, ktorý si určite splním,“ dodáva s úsmevom.
Pripravené v spolupráci s portálom:
