Táto kratučká scénka sa skutočne stala: „Čo si dáš?“ húkne na mňa čašník v jednej zapadnutej robotníckej krčmičke v pražských Holešoviciach. V lokále som prvýkrát, a tak ma takto zostra ponúknuté tykanie na sekundu prekvapí. Hádžem to však za hlavu a pýtam si guláš.
Prečo nemôžeme prestať jesť určité potraviny?
Nasleduje rýchly dialóg: „Koľko knedlí?“ „Stačia štyri.“ „Dávam šesť a viac.“ „To nezjem,“ protestujem, ale rázovitý hostinský už prináša riadne naložený tanier. Keď potom šiestou knedľou vytieram zvyšky omáčky, poklepe mi na rameno a utrúsi: „Tak vidíš!“
Obed prvotriedny, zážitok na nezaplatenie. Lenže späť pri počítači upadám do ťažkej letargie a nasledujúce dve hodiny sa márne nútim k práci.
Guláš so šiestimi knedľami na obedové menu ľudí z kancelárií nepatrí. Ťažké jedlá na obed sú jednou zo stravovacích pascí, pred ktorými experti na výživu varujú stále dookola. Aké sú tie ďalšie? A čo pri práci pri počítači (ne)jesť a (ne)piť, aby sme sa celý deň cítili fit, hlava nám slušne šliapala a zostali sme – aspoň primerane – štíhli?
Hlad je mizerný psychológ
Hovorí sa, že nie je nič horšie ako hladný chlap. Možno. Prepady nálad, bezdôvodná zlosť a celkový stav „pod psa“ možno však celkom úspešne pozorovať aj u hladných žien. Hlad je síce výborný kuchár, ale mizerný psychológ. Preto sa všetci experti na výživu zhodnú, že základom zdravého stravovania je pravidelnosť....
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
