Táto kratučká scénka sa skutočne stala: „Čo si dáš?“ húkne na mňa čašník v jednej zapadnutej robotníckej krčmičke v pražských Holešoviciach. V lokále som prvýkrát, a tak ma takto zostra ponúknuté tykanie na sekundu prekvapí. Hádžem to však za hlavu a pýtam si guláš.
Prečo nemôžeme prestať jesť určité potraviny?
Nasleduje rýchly dialóg: „Koľko knedlí?“ „Stačia štyri.“ „Dávam šesť a viac.“ „To nezjem,“ protestujem, ale rázovitý hostinský už prináša riadne naložený tanier. Keď potom šiestou knedľou vytieram zvyšky omáčky, poklepe mi na rameno a utrúsi: „Tak vidíš!“
Obed prvotriedny, zážitok na nezaplatenie. Lenže späť pri počítači upadám do ťažkej letargie a nasledujúce dve hodiny sa márne nútim k práci.
Guláš so šiestimi knedľami na obedové menu ľudí z kancelárií nepatrí. Ťažké jedlá na obed sú jednou zo stravovacích pascí, pred ktorými experti na výživu varujú stále dookola. Aké sú tie ďalšie? A čo pri práci pri počítači (ne)jesť a (ne)piť, aby sme sa celý deň cítili fit, hlava nám slušne šliapala a zostali sme – aspoň primerane – štíhli?
Hlad je mizerný psychológ
Hovorí sa, že nie je nič horšie ako hladný chlap. Možno. Prepady nálad, bezdôvodná zlosť a celkový stav „pod psa“ možno však celkom úspešne pozorovať aj u hladných žien. Hlad je síce výborný kuchár, ale mizerný psychológ. Preto sa všetci experti na výživu zhodnú, že základom zdravého stravovania je pravidelnosť....
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.