Na trhu je práve jarná zelenina, môžeme si pochutnať na jarnej cibuľke, reďkovkách, špenáte, kalerábe či šaláte. "Každá zelenina je významná svojím unikátnym zložením, každá ponúka nejakú živinu, ktorá je pre výživu človeka dôležitá. Obsahuje najmä vitamíny alebo minerálne látky," hovorí Jana Spáčilová, nutričná terapeutka z Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity v Brne, píšu Lidovky.
Všeobecne sa o ovocí a zelenine dá povedať, že je prirodzeným zdrojom vitamínu C, kyseliny listovej, vitamínu K a beta karoténu, z ktorého vzniká vitamín A.
Viac "céčka" z menšieho množstva zeleniny
Pamätníci socializmu vedia, že vtedy boli pomaranče k dispozícii len na Vianoce. To dnes síce už nie je pravda, ale omyl o citrusoch, ako najväčšom rezervoáre vitamínu C, pretrváva.
"Citrusové plody - pomaranče, mandarínky alebo citróny - si môžeme kúpiť celý rok. Ale oveľa viac vitamínu C má napríklad naše tradičné bobuľové ovocie, ako je čierne ríbezle, významné množstvo je tiež v jahodách. Zo zeleniny má najväčší obsah, céčka červená paprika, potom kapustová zelenina: ako sú brokolica, kel alebo karfiol. Ale v už spomínanej jarnej zelenine je ho tiež dosť, cenné sú aj ďalšie pre človeka významné látky - vláknina, farbivá, minerálne látky, napríklad draslík," pokračuje Jana Spáčilová.
V menšom množstve jarnej zeleniny je viac zdraviu prospešných látok ako v citrusoch. Ovocie navyše obsahuje viac cukru, čo je dôležitá informácia pre tých, ktorí si strážia váhu.
Známe "déčko" chýba všetkým
"Pre človeka sú vitamíny zo stravy nenahraditeľné," hovorí Halina Matějová z Ústavu ochrany a podpory zdravia Masarykovej univerzity v Brne. "Je totiž len málo vitamínov, ktoré si organizmus človeka dokáže vytvoriť. Väčšinu z nich získava z potravín, ktoré ich obsahujú. Spolu s minerálnymi látkami nám síce vitamíny nedodávajú energiu, ale bez nich by sme neboli schopní fungovať," vysvetľuje doktorka Matějová.
Medzi vitamíny, ktoré môžeme získať aj inak ako stravou, patrí vitamín D. Ten je aktuálne hitom. Je jasné, že ho máme nedostatok. Jeho odporúčané dávky totiž boli odbornými spoločnosťami navýšené, čo znamená, že by sme ho mali denne zjesť 20 mikrogramov: napríklad 150 gramov porcie ryby, ktorá je bohatá na tuk.
"Vitamín D nám sprostredkuje ultrafialové žiarenie, teda slnko. V zimných mesiacoch, keď je slnečného svitu málo, trpíme nedostatkom, déčka. Jeho príjem stravou je tak o to dôležitejší. V zelenine a ovocí je však jeho obsah veľmi zanedbateľný. Jeho zdrojom sú predovšetkým ryby, ale tie sa v našom jedálničku objavujú len zriedka," upozorňuje Halina Matějová.
Na trhu sú aj výrobky obohatené vitamínom D, napríklad niektoré typy mlieka, raňajkové cereálie alebo margaríny. Stále ho ale máme málo.
"Vitamín D chýba všetkým, ale najviac malým deťom, a tiež seniorom, ktorí sa slnku toľko nevystavujú, a navyše s vekom sa vlastná tvorba tohto vitamínu znižuje," upozorňuje doktorka Matějová.
Potraviny v posilňovni
Niektoré potraviny teda bývajú obohatené o vitamíny alebo minerálne látky. Usmievajú sa na nás v regáloch a hovoria tak, že sú lepšie a prospešnejšie, než ich neprispôsobené "sestričky". Naozaj nám pomôžu, alebo je to len marketing?
"Rozhoduje výrobný postup. Bielej pšeničnej múke chýbajú niektoré zložky. Trebárs vitamíny, minerálne látky, ktoré obsahuje múka celozrnná. Pokiaľ bežnú múku týmito zložkami výrobca obohatí, môže nedostatok nahradiť. Ale celozrnná múka obsahuje aj iné prospešné zložky, ako sú vláknina alebo tuky. Záleží teda na tom, s akými surovinami výrobca pracuje," hovoríJana Spáčilová.
Z výživového hľadiska je podľa nej dobrou cestou obohacovania potravín to, že sa do krmiva pre zvieratá pridávajú niektoré živiny. Potom máme napríklad jód v mlieku alebo omega3 mastné kyseliny vo vajciach. Obsah významného množstva živiny v potravine môže výrobca zdôrazniť na obale; aj z toho dôvodu sa oplatí čítať etikety.
Nevyužiteľné multivitamíny
Do tabletky však výrobca nemôže dodať také množstvo látok, ako príroda. Jednotlivé dôležité látky tam byť môžu, ale výsledok nemusí dopadnúť dobre. Predstavme si nasledujúci proces: výrobca musí vitamín či inú látku chemicky vyrobiť, doplniť o ďalšie látky, aby nakoniec bola upravená do formy tabletky.
Je nemožné, aby sa v tabletke po takejto "túre" zachovalo všetko, čo nájdeme v pôvodnom zdroji. Veľmi populárne sú aj multivitamíny - a málokto tuší, že môžu byť aj nebezpečné. A nesmieme zabudnúť, že z jedla by sme tiež mali mať určitý pôžitok.
"Najmä v prípade potravinových doplnkov sa zmesou minerálnych látok môžu vzájomne ovplyvniť a strácať využiteľnosť. Potom človeku dokážu skôr život skomplikovať. Napríklad vápnik v tabletách znižuje vstrebateľnosť železa. Dlhodobý nedostatok železa potom môže spôsobiť chudokrvnosť," vysvetľuje doktorka Matějová.
Športovci, raw food a kanalizácia
Koncom mája je teda zbytočné siahať po tabletkách multivitamínov. A ak sa rozhodneme brať vitamíny formou doplnkov stravy (napríklad kvôli chorobe), mali by sme sa vyhnúť ich nadužívaniu, ktoré nemá význam.
"Najlepšie je zamerať sa na kvalitu toho, čo jeme. Keď potom nie sme schopní nejakú živinu alebo vitamín prijať z jedla, sú doplnky stravy vo forme vitamínových tabliet vhodné. Je ale dobré sa predtým poradiť s odborníkom," odporúča Jana Spáčilová.
Zástancovia vegánstva zámerne nekonzumujú nič živočíšne, rovnako tak zástancovia surovej stravy - raw food, pri ktorých tepelná úprava potravín nesmie presiahnuť 47 ° C. Niektoré živiny potom kvôli zníženej pestrosti nemôžu získať zo stravy, a preto kupujú multivitamíny.
"Koľkokrát ich berú zbytočne a v prehnanom množstve. Kombinujú rôzne doplnky stravy a keď ich berú viac, môže sa príjem niektorých živín skôr ublížiť, ako pomôcť. To sa týka hlavne vitamínov rozpustných v tuku, teda A, D, E a K.
Zdroje vitamínov
A (retinol), ß-karotén, lykopén - pečeň, mäso, vajcia, tuky, mrkva, špenát, kel, zelené fazuľky, brokolica, paradajky
D (kalciferol) - "mastné" ryby (makrela, sleď), pečeň, margaríny
E (tokoferol) - rastlinné oleje (slnečnicový, repkový), olej z pšeničných a kukuričných klíčkov, pšeničné klíčky, lieskové orechy
K - zelená zelenina, mlieko, mliečne výrobky, mäso, vajcia, obilniny, ovocie
B1 (tiamín) - mäso, bravčová pečeň, niektoré ryby (platesa, tuniak), celozrnné produkty, ovsené vločky, strukoviny, zemiaky
B2 (riboflavín) - mlieko, mliečne výrobky, mäso, ryby, vajcia, niektoré druhy zeleniny, celozrnné produkty
B5 (kyselina pantoténová) - pečeň, mäso, ryby, mlieko, celozrnné výrobky, strukoviny, zelený hrášok
B6 (pyridoxín) - kuracie a bravčové mäso, ryby, kapusta, zelené fazuľky, šošovica, zemiaky, banány, celozrnné výrobky, pšeničné klíčky, sójové bôby
B12 (kobalamín) - pečeň, ryby, mäso, vajcia, mlieko, syry, kyslá kapusta
Biotín pečeň, sójové bôby, žĺtok, orechy, ovsené vločky, špenát, šampiňóny, šošovica
Kyselina listová listová zelenina, špenát, kapusta, kel, paradajky, uhorky, pomaranče, hrozno, chlieb, celozrnné pečivo, zemiaky, pečeň, mlieko a mliečne výrobky, syry, vajcia, pšeničné klíčky, sója
B3 (PP, niacín) - chudé mäso, vnútornosti, ryby, mlieko, vajcia, chlieb, pečivo, zemiaky
C - ovocie, zelenina, ovocné a zeleninové šťavy, plody rakytníka a šťava z nich, paprika, brokolica, čierne ríbezle, šípky, egreše, fenikel, citrusové plody, zemiaky, kapusta, kel, špenát, paradajky