V rubrike Posledné slovo v HN magazíne slovíčkárime. Vyberieme si jedno slovo a okomentujem jeho obsahové významy. Spokojne si tak ulietavame na dvojzmyselnosti, nezmyseľnosti i zlomyseľnosti. A môžete nám veriť, že na zaujímavé dvojzmysly má slovenčina talent.
Okno (výpadok pamäti v dôsledku požitia alkoholu), okno (otvor v stavbe) a dobre.nie (doslovný preklad anglického OK.NO) spája jedno meno. Bukowski. Lenže nie slovenský Igor, ale americký beatnik Charles. Igor je síce rovnako známy autor, ale jeho priezvisko sa píše trochu inak. A nezanedbateľné rozdiely cítiť i pri porovnaní tvorby oboch spisovateľov. Čo určite zaskočilo nejedného potenciálneho čitateľa, ktorého do kníhkupectva priviedlo ústne odporúčanie: „No, tak to si určite kúp toho Bukov(w)ského!“
Mať okno
Zostaňme však pri tom Bukowskom s dvojitým w. Práve jemu sa nadmerná konzumácia alkoholu stala nefalšovaným životným štýlom. A následné okná – výpadky pamäte – vôbec neboli neželaným následkom. Skôr naopak. Slúžili (nakoniec nám stále slúžia) ako posledný obranný mechanizmus mysle pred pocitom trápnosti na druhý deň ráno. A Charles (stále nie Igor) okná potreboval viac ako iný. Pod vplyvom alkoholu totiž holdoval viacerým veselým kratochvíľam. Napríklad vulgárne urážal všetkých priateľov okolo seba.
No alkohol okrem zrejme negatívneho vplyvu na spoločenské vyžitie autora spôsobil i najväčšie okno (medzeru) v životopise autora. Od roku 1944 od 1954 sa beatnik nevenoval viac-menej ničomu inému ako pitiu.
Kozmonautika a erózia
Svoju kariéru alkoholika Charles Bukowski teda odštartoval raketovou rýchlosťou. (Štartovacie okno v kozmonautike predstavuje čas, keď sa raketa dostane na obežnú dráhu.) No na dráhu uznávaného autora sa americký beatnik dostával rýchlosťou podobnou priemerným tektonickým posunom. (Tektonické okno je geologický útvar vznikajúci eróziou.) Prvý veľký literárny úspech, legendárny román Poštový úrad, totiž vydal až v roku 1971. Teda ako päťdesiatročný.
Okno budovy
Život Charlesa Bukowského asi len ťažko označiť za vzor zdravých životných návykov. To by sme fakt museli písať o tom Igorovi. Na mnohých pozorovateľov pôsobil, ako keby si už ako tínedžer otvoril okno (stavebný otvor) v niektorých výškových budovách – a skočil. Čo je prekvapivé, vydržal padať neuveriteľných 74 rokov. Pred pätnástimi rokmi nakoniec vyšiel i výber najlepších Bukowského básní s názvom Básne napísané pred skokom z 8. poschodia. A kto tú knihu držal v ruke, môže s určitosťou povedať, že Bukowski napriek stavebným otvorom a výpadkom pamäti písal neuveriteľne dobre. Nie? (OK.NO?)
P.S. 1: Charles Bukowski zomrel v roku 1994. Niektoré diela tak mohol písať na počítači v operačnom systéme Okná (Windows).
P.S. 2: Je veľmi pravdepodobné, že Bukowski nikdy nenavštívil nádhernú jaskyňu s názvom Okno v Demänovskej doline.