On päť rokov „hovorcoval“ v televízii a má vlastnú PR agentúru. Ona vedie vydavateľstvo, ktorého personalizované knižky „žerú“ deti u nás aj v Česku. O tom, čo vidia rovnako a v čom sa nezhodnú, nám rozprávali Ľudovít a Miriam Tóthovci.
ZOZNÁMENIE
Karin: Zoznámili sme sa na strednej škole...
Ľudovít: Zjednodušene to bolo tak, že Karinina najlepšia kamarátka a spolužiačka si ma kvôli niečomu vyhliadla. A dajme tomu, že ma trochu „opaľovala“. Všetko to konzultovala, ako to už medzi babami asi chodí, s Karin. Až mi raz Karin telefonovala, že sa k nej nesprávam pekne a že neopätujem jej signály. Neviem už teraz prečo, ale navrhol som jej, preberme to osobne na nejakej diskotéke. Tak sme si to prebrali, potom z toho vyplynulo pozvanie do kina a od nejakého 17. januára 1992 sme spolu oficiálne chodili.
Karin: Tá spolužiačka nám potom bola za svedka na svadbe. Ona ho brala najmä ako hviezdu z Neberte nám princeznú.
Ľudovít: Ja som ako dieťa hrával v nejakých filmoch a vyskytlo sa aj toto.
Karin: Pár rokov mi aj bolo trochu trápne, keď sme išli spolu a kričali, že Neberte nám princeznú (smiech).
Ľudovít: Medzi diskotékou a tým 17. januárom bolo aj pár extrémne dlhých telefonátov, ako to už chodí.
PODNIKANIE
Karin: My sme spolu podnikali ešte predtým, ako robil hovorcu. Potom ho oslovili do Jojky a primárne sa venoval tomu. A ja knižkám.
Ľudovít: Ja som začal podnikať počas vysokej školy so zopár priateľmi. Popri poradenstve pri zakladaní obchodných spoločností, čo sme mali ako hlavný biznis, sme v roku 2001 našli v novinách taký malý inzerátik. Že nejakí Česi hľadajú na Slovensku predajcov svojich personalizovaných kníh. A nemám ani potuchy, prečo sme na to vôbec reflektovali...
Karin: … nás to tak zaujalo...
Ľudovít: … vraveli sme si toto je aké milé, veď na to by mohol existovať trh. Tak sme im zavolali, oni prišli, dohodli sa na nejakých podmienkach a začali sme spolupracovať. A zistili sme, že je o to obrovský záujem. Niekedy po mojom odchode z televízie som sa okrem vlastnej PR agentúry zapojil aj do Modrého slona. Hľadali sme niečo, čo by sme mohli predávať aj vonku, pretože s personalizovanými knižkami to nešlo.
Karin: Najprv sme rozmýšľali, že by sme urobili DVD-čká, ale to bolo strašne komplikované.
Ľudovít: Tak sme sa rozhodli pre CD. No jedna rozprávka je trošku málo, čiže sme urobili desať pesničiek, ktoré sme naspievali na vtedy možno 80 najčastejších detských mien a vznikol náš najpredávanejší produkt, ktorý bol minulý rok najpredávanejším detským CD na Slovensku. Keďže to bolo veľmi dobré, tak sme z toho urobili aj českú mutáciu. A už máme aj nové CD-čko o štyroch ročných obdobiach.
Nový HN magazín je každý piatok vložený v HN. Hľadajte Hospodárske noviny vo svojom stánku alebo nákupnom centre po celý víkend. Sledujte nás aj na Facebooku.
ROZHODNUTIA
Karin: Funguje to väčšinou tak, že Ľudo sa ráno zobudí a rozdáva príkazy celej rodine (smiech).
Ľudovít: To mám ešte z Jojky, keď som si ráno vedel zvolať poradu, rozdelil som úlohy, zapísal som si do štvorčekového zošita...
Karin: … samozrejme, o všetkom sa radíme. A aj ja, keď mám nejaký nápad, tak mu ho nebadane podsúvam.
Ľudovít: Ja mám asi lepšie presviedčacie schopnosti, lebo komunikujem s ľuďmi. Dcéra má od každého niečo. Ale veď povedz ty.
Karin: Ona je vnímavé dieťa, väčšinou skôr na pokojnej vlne. Nie je panovačná. Ale je pravda, že sa nenechá, keď s niečím nesúhlasí, tak bude s vami diskutovať. Keď im v škole niečo učiteľka sľúbila a na druhý deň sa nič nedialo, tak nikto nič, len Žofia sa hlási: ale pani učiteľka, sľúbili ste nám...
Ľudovít: … ak si myslí, že má na niečo odôvodnený názor, tak si ho povie a nebojí sa ani autority.
DOMÁCNOSŤ
Karin: Sme spolu v podstate 24 hodín denne.
Ľudovít: To je prehnané, ale sme spolu viac ako iní...
Karin: … takže každý deň musíme robiť aj kompromisy. Sú veci, ktoré jeden na druhom neriešime, lebo by sme spolu toľko nevydržali (smiech).
Ľudovít: Ja by som chcel, aby bolo doma viac upratané, ale aby sme nemali pani na upratovanie.
Karin: A ja chcem, aby sme mali pani na upratovanie. Ja už nechcem robiť všetko na svete.
Ľudovít: Ale zase ja pomáham, a keď je niečo, čo sa nedeje dlhšie, tak to urobím sám. Nie je to o tom, aj keď niekedy to tak urobím, že by som chodil okolo jednej veci tri dni a hovoril a toto je tu prečo. Na 85 percent ju zlikvidujem, tých pätnásť percent si nechávam.
Karin: Je pravda, že Ľudo to vždy tak prezentuje, že ja som tá bordelárka a on musí stále upratovať.
Ľudovít: Bordelárka je silné slovo.
Karin: Ja to vidím tak, že stále upratujem po každom a nikto to neocení.
Ľudovít: Nenačínajme túto tému, lebo odvolám, čo som povedal (smiech).
Karin: Áno, ale to funguje doma, okrem auta...
Ľudovít: … auto je iná vec. Auto do toho neťahaj. Ale dnes som dal mandarínkové šupky von, videla si?
FINANCIE
Karin: Financmajster je jednoznačne môj muž.
Ľudovít: Tým, že riešim marketing aj ostatných obchodných partnerov, mám v tom prehľad.
Karin: Táto ťarcha je naozaj na jeho pleciach...
Ľudovít: … lebo ja mám excelovskú tabuľku. Niežeby som bol excelovský typ, ale tieto dve veci mám – štvorčekový zošit a tabuľku: koľko peňazí zarobíme a minieme do konca roka.
Karin: To by ste neverili...
Ľudovít: … ale musíme mať prehľad, lebo rekonštruujeme teraz byt...
Karin: … vždy keď niečo chcem, tak sa spýta: je to v mojej excelovskej tabuľke?
Ľudovít: Pozor, to je naozaj, čo sa týka rekonštrukcie...
Karin: … a dovolenky (smiech).
Ľudovít: Dovolenky v tabuľke sú.
GASTRONÓMIA
Karin: Varím iba ja. Nie, Ľudo... takto... väčšinou varím ja.
Ľudovít: Karin odoberá Apetít a to jej potom dáva pocit, že varí.
Karin: Varím celkom rada, niežeby som to robila často. A musím povedať, že preto, lebo v rodine to naozaj ocenia. Ľudo sa vždy rozplýva, aké je to fantastické a aká som výborná kuchárka...
Ľudovít: … je pravda, že v istom období sa to preklopilo, a to už relatívne dávno, že niektoré jedlá varí Karin lepšie ako moja mama. To nie je jednoduché vysloviť, ale je to tak (smiech). Keď Karin urobí tie bolonské špagety... také som nikde ešte v reštaurácii nejedol.
Karin: Ľudo zase robí najlepšie omelety...
Ľudovít: … sám seba pochválim, k tomu sa dostanem. Chodím na poľovačky a rybačky. U nás, ako u rodičov, sa jedlo veľa diviny a sem-tam som ju doniesol aj domov. Spolu s Karin sme vymysleli polievku z divokej kačice, ktorá je relatívne primitívna. Ale Karin ju robí o toľko lepšie, ako sme ju robievali doma... tam sa to podľa mňa zlomilo, na polievke z divokej kačice.
A áno, rád robím raňajky, pohrám sa s omeletou, praženicou alebo aj s obyčajným vajíčkovým chlebom... A ešte krémová polievka z rýb, tú varí Karin takú úžasnú, že ju zje ešte aj naša dcéra, ktorá je momentálne vo fáze, že jej mnohé veci nechutia.
Karin: My sme také zohrané duo, Ľudo uloví, ja uvarím.
Ľudovít: Presne, pračlovek uloví, pražena uvarí a potom naspäť k Facebooku (smiech).
Ľudovít Tóth
Dlhoročný hovorca a marketingový riaditeľ televízie Joj začínal s poradenstvom pri zakladaní „eseročiek“. Dnes má okrem iného vlastnú PR agentúru event2all a spolu s manželkou vedú vydavateľstvo Modrý slon.
Karin Tóthová
Je hlavným motorom vydavateľstva Modrý slon, ktoré sa špecializuje na personalizované knižky a CD-čka pre deti. V Česku fungujú pod hlavičkou Milá zebra. Vlani sa ich CD s pesničkami a rozprávkou stalo najpredávanejším detským CD na Slovensku.
