Vo veku 96 rokov zomrela v nedeľu americká herečka britského pôvodu Joan Fontainová, ktorá dosiahla najväčšie úspechy v 40. rokoch a bola jednou z posledných žijúcich legiend zlatej éry Hollywoodu 30. a 40. rokov. Informovala o tom webová stránka časopisu Hollywood Reporter s odvolaním sa na jej asistentku Susan Pfeifferovú, podľa ktorej herečka zomrela doma v kalifornskom meste Carmel.
Za najlepší ženský herecký výkon vo filme Alfreda Hitchcocka Podozrenie (Suspicion) z roku 1941 získala Oscara. Na túto cenu ju nominovali ešte dvakrát - za rolu v ďalšom Hitchcockovom filme Rebecca (1940) a o tri roky neskôr za hudobnú drámu Edmunda Gouldinga s názvom The Constant Nymph.
Fontainová, občianskym menom Joan de Beauvoir de Havillandová, sa narodila 22. októbra 1917 v Tokiu britskému patentovému právnikovi Augustovi de Havillandovi a divadelnej herečke Lillian Fontainovej. Okrem filmov sa preslávila celoživotnými spormi so svojou nemenej slávnou staršou sestrou Oliviou de Havillandovou.
V oscarovom súperení bola "na počty" lepšia Olivia - mala päť nominácií a dve premenila na víťazstvo, zatiaľ čo u jej mladšej sestry bol tento pomer tri ku jednej. Pamätným sa stal rok 1942, keď boli obe sestry súčasne nominované na Oscara pre najlepšiu herečku (Olivia za drámu Hold Back the Dawn, Joan za Podozrenie) a počas ceremónie Joan demonštratívne odmietla Oliviin pokus o gratuláciu.
Ich nevraživosť pramenila podľa webu csfd.cz z toho, že Oliviu jej matka uprednostňovala nielen čo sa týka hereckej dráhy. Keď sa Joan tiež rozhodla pre herectvo, matka jej nedovolila používať rodné priezvisko. Prieky dosiahli vrchol v roku 1975, keď Joan tvrdila, že Olivia ju nepozvala na spomienkovú slávnosť na uctenie pamiatky ich matky (zomrela v tom istom roku). V jednom rozhovore však Joan trvala na tom, že ich "rivalita" bola výmyslom ľudí z filmových štúdií.
V 50. rokoch začala Fontainovej filmová kariéra stagnovať a preto sa viac objavovala v televíznych a divadelných produkciách. V roku 1965 bola prvou ženou vo funkcii predsedníčky poroty filmového festivalu v Cannes, túto úlohu si zopakovala v roku 1982 v Berlíne. Na striebornom plátne sa predstavila naposledy v horore The Witches (1966), ktorý tiež koprodukovala.
V roku 1978 vyšla jej autobiografia s názvom No Bed of Roses. V roku 1980 ju nominovali na cenu Emmy za účinkovanie v televíznom seriáli Ryan's Hope. Pred kamerami naposledy stála v neveľmi vydarenom televíznom filme Good King Wenceslas (Dobrý kráľ Václav, 1994) v úlohe Václavovej babičky, kráľovnej Ľudmily.
Fontainová prijala americké občianstvo v roku 1943. V živote sa štyrikrát vydala a toľkokrát aj rozviedla. Jej manželmi boli britský herec Brian Aherne (1939-45), William Dozier (1946-51, mala s ním dcéru Deborah Leslie), Collier Young (1952-61) a redaktor Alfred Wright Jr. (1964-69). V roku 1952 si adoptovala päťročné peruánske dievčatko Martitu, ktoré však v roku 1963 utieklo z domu. V roku 1964 Fontainová dvakrát otehotnela, vždy však potratila. Jej 97-ročná sestra momentálne žije v Paríži.