"Nový román francúzskeho spisovateľa Michela Houellebecqa provokuje. A nielen tým, ako je skvele napísaný, aký vysoký štýl a básnický jazyk ponúka, ako zdarne kĺbi komické motívy s tragickými. Provokuje predovšetkým svojím obsahom, príbehom vyhasnutého človeka, ktorý sa nechá skorumpovať vierou - islamom," píše pre portál idnes.cz Radim Kopáč.
"Hrdina Houellebecqovej prózy má okolo štyridsaťpäť, volá sa François a stále horšie hľadá dôvody, prečo zostávať ďalej nažive. Je síce rešpektovaným univerzitným profesorom, odborníkom na literatúru devätnásteho storočia, ale to je tak všetko - žije samotársky, smutne, nemá priateľov, nemá ženu ani deti, so svojimi rodičmi prerušil styky. A pritom by sa mal mať skvele, veď žije v najlepšom z možných svetov, v Európe dvadsiateho prvého storočia. Opája sa síce dobrým vínom a jedlom, holduje nezáväznému sexu so svojimi študentkami, lenže na duchu trochu trpí. Má všetko aj nič.
Potom príde jedného dňa ostrý zlom: Vo Francúzsku sa dostane k moci Moslimská jednota. Žiadnym násilím, proste úspechom vo voľbách. Svet sa začne meniť pred očami a hrdina Houellebecqovej prózy s ním. Pretože v centre jeho odborného záujmu stojí Joris-Karl Huysmans, klasik francúzskej dekadencie, ktorý konvertoval na katolicizmus, ide François najprv v jeho stopách.
Lenže kláštorná samota v ňom prebudí ešte hlbšia skepsa. Začne teda koketovať s posilňujúcim islamom. Respektíve islam koketuje s ním. Veď ponúka mnohoženstvo, peniaze, kariérny postup. A tak sa François chytí steblá.
Podrobenie je príbehom o aktivite a pasivite, trpnosti a činnosti, presýtení a hlade. Na jednej strane paralyzovaná Európa, spokojná s vlastným pádom, na strane druhej dychtivý a prešibaný islam, ktorý vie, čo vyčerpanému starému kontinentu ponúknuť, aby získal nový elán do života. Avšak už v iných službách.
Houellebecqov hrdina vníma ono titulné podvolenie silne cez literatúru - nielen spomínaného dekadent Huysmansa, ale aj erotickú novelu Pauline Réageové Príbeh O. V nej nejde o nič menšie než sexuálnu slasť získanú z úplnej poroby, z dobrovoľnej straty osobnosti v prospech druhého.
Michel Houellebecq napísal knihu, kde síce chýba výrazná dejová linka, ale o to viac sa tu premýšľa. Esejizovaná próza, ako je v tradícii francúzskej literatúry dobrým zvykom. Hlavný hrdina je síce pasívny, ale občas načúva druhým - napríklad mnohoročnému zamestnancovi tajných služieb alebo novo vymenovanému univerzitnému rektorovi. Obaja dobre vedia, zatiaľ čo François len tuší, a čo je horšie - je mu to jedno.
Je vlastne cynik, mizantrop, vzdelanec, ktorý zradil. Samozrejme nielen seba. U autora nič nové: pasívne, odovzdané sú postavy snáď vo všetkých jeho doterajších knihách, Rozšírením bojového poľa počnúc, cez vyložene dystopickú Možnosť ostrova, až po terajší titul.
Čo si z Houellebecqových skvele napísanej a tematicky aktuálnej fikcie vziať do života? Iste nielen majstrovsky rozvinutý zmysel pre absurdný humor alebo výživné pornografické zábery. V prvom rade fakt, že sa podvoľuje vždy ten, kto je slabý. Človek bez zrelej osobnosti, ktorý nevidí za horizont svojej okamžitej materiálnej spotreby. Človek bez vízie, ktorý nežije, ale prežíva. Ak by si vzal každý čitateľ Podvolenia práve toto za svoje, bolo by určite lepšie - jemu i svetu."