Odložila Harryho Pottera. A stvorila skvelú detektívku

Jedna z najočakávanejších tohtoročných kníh vyjde už vo štvrtok 20. februára. Autorka Harryho Pottera ju vydala pod pseudonymom Robert Galbraith. Príbeh je známy: autorka najpredávanejšie série planéty J.K. Rowling už mala dosť toho, ako ju niektorí kritici navždy zaškatuľkovali medzi autorov čarodejníckych kníh pre deti. Preto najprv napísala román pre dospelých nazvaný Prázdne miesto a neskôr aj detektívku Volanie Kukučky, ktorú však vydala pod pseudonymom Robert Galbraith. A v žánri detektívnych príbehov je to skutočne prvotriedne čítanie.

Kým Prázdne miesto malo recenzie pomerne vlažné a predaje skôr sklamali, než aby nadchli, s Volaním Kukučky je to iné. Novinári najprv písali, ako je ten neznámy Galbraith nadaný, ako dokáže prikovať k príbehu a vyzná sa v rýdzo ženskej téme modeliek a módnych návrhárov, neskôr ho chceli spoznať kvôli rozhovoru, a keď už bolo jasné, že sa dotyčný so žiadnym novinárom nestretne, pretože ide pravdepodobne o pseudonym, prišli na rad počítačové program , ktoré dokážu komparáciou textu aspoň približne určiť autora.



"Fascinujúci debut"

Šok to bol vlani v lete veľký. Galbraith nie je bývalý vojak  ako vydavateľ uvádzal, ale slávna autorka Harryho Pottera! A tiež plodná a disciplinovaná, Volanie Kukučky je prvým dielom z chystanej série o súkromnom detektívovi Cormoranovi Strikeovi , druhý diel má spisovateľka hotový a pracuje na treťom .

Predaja Volanie Kukučky vyleteli vyššie ako novoročný delobuch. Jedna nula pre Rowling - zatiaľ čo recenzie Prázdneho miesta pravdepodobne ovplyvnili antipatie niektorých kritikov, v tomto prípade sa ukázalo, že je proste a jednoducho dobrá: prvá recenzie, ktorých autori nemali o skutočnej identite autora potuchy, boli nadšené, zaznelo dokonca aj slovné spojenie "fascinujúci debut". Už vo štvrtok si môžu kvality pilotného dielu detektívnej série overiť aj slovenskí čitatelia.

Druhú detektívku, pokračovanie s názvom The Silkworm bude podľa vydavateľstva Little, Brown publikovať opäť pod pseudonymom Robert Galbraith a vyjde 19. júna v Británii a 24. júna v USA.

Majsterka dialógu

Najprv to, čo sa o príbehu vie: Cormoran Strike je štyridsiatnik, žije v Londýne, v Afganistane, kde slúžil, prišiel o nohu, nosí protézu a svoj ​​handicap vie dosť dobre maskovať. Podniká ako súkromný detektív, ale príliš sa mu nedarí, najímajú si ho zvyčajne žiarlivé manželky alebo podozrievaví manželia. Má nejaké dlhy, ktoré už-už nedokáže splácať, keď tu v hodine dvanástej príde akýsi John Bristow. Ukáže sa, že ide o brata slávnej topmodelky Lula Landry, ktorá bola pred pár týždňami nájdená mŕtva pod balkónom svojho bytu.

Brat John si na rozdiel od policajných vyšetrovateľov nemyslí, že išlo o samovraždu, a žiada Strikea, aby to prešetril. Ten vezme zákazku len kvôli peniazom  sám si je istý, že v tak mediálne sledovanom prípade musela polícia všetko preveriť oveľa starostlivejšie než obvykle. Lenže, ako čitateľ od prvých stránok očakáva, pri rutinnom postupe začne Strike zisťovať, že tu niečo smrdí.

Znie to ako tuctový príbeh s úplne neoriginálnou zápletkou. Domnelými samovraždami, z ktorých sa vykľujú úkladné vraždy, sa hemží každá televízna popoludňajšia kriminálka. Tu navyše nie je takmer žiadna akcia, Rowling rozvíja príbeh iba cez dialógy. Skrze výsluchy jednotlivých svedkov, ktoré Strike vedie, sa postupne odkrýva mozaika Lulinho života, počnúc (očakávane) nešťastným detstvom s matkou prostitútkou cez usporiadanú adoptívnu rodinu až po zázračný úspech nezrelej panovačnej krásky.

Mladšia verzia Perryho Masona

Ale ono to funguje, Rowling má dar prišpendliť čitateľa ku knihe - či už ide o čarodejnícke vybavovanie účtov, ktoré diel od dielu, tak ako starli jeho čitatelia, pohlcovala čím ďalej tým väčšia temnota, alebo o mix vyšetrovacích verzií, z ktorých len jediné vlákno vedie ku skutočnému páchateľovi  Cormoran Strike nie je žiadny filozof, ostatne Rowling je bestselleristka, a nie salónna intelektuálka, ale remeselne je to naozaj podarená zábavná detektívka. Niečo ako Perry Mason v mladšom vydaní. Dialógy ilustrujú svet každého vyslúchaného počnúc vodičom limuzíny cez feťáckého muzikanta či svedomitého vrátnika až po skvele afektovaného homosexuálneho módneho návrhára - aj on je jedným z mnohých klišé, ktorá Rowling používa, súbežne však ani on nekazí tok rozprávania.

Volanie Kukučky je kniha, ktorú je zaťažko odloži , jej takmer päťsto strán pádí k záveru, a keď ten nastane, uvedomí si čitateľ, ako veľmi sa teší na druhý diel. Čo možno o kvalite Volanie Kukučky povie najviac.

Klára Kubíčková, idnes.cz