Malý úderník, priekopník lepších zajtrajškov, uvedomelý malý občan. Práve takéhoto jedinca sa socializmus snažil vytvoriť z dieťaťa, ktoré by sa podľa predstáv súdruhov malo na budovanie spoločného blaha pripravovať najlepšie už v pôrodnici.
Tento nevinný „tvárny materiál“ sa bývalý režim pokúšal formovať nielen ako vedomý pedagóg, ale aj rodič a „kamarát“. Preto zďaleka nešlo len o to vtĺkať deťom propagandu do hláv v školských laviciach – siahal aj na ich mimoškolský život. S orlím zrakom dohliadal na to, s čím sa malí Čechoslováci hrajú, čo čítajú alebo ako vyzerajú ich izbičky.
Keď už tieto predmety neboli nejako bizarne poznačené ideológiou, chýbal im nápad alebo nestačili na rozvíjanie toho, čo je pre deti kľúčové: jemnej motoriky, predstavivosti, estetického cítenia alebo chuti skúmať. Len výnimočne – ale predsa – sa stávalo, že sitom vševidiaceho socialistického oka prešli aj nezvyčajne pekné invenčné návrhy.
Práve socialistickým hračkám, nábytku a knihám, ktoré oplývali umeleckou invenciou, no detí, ktoré si na ne mohli siahnuť, bolo žalostne málo, sa venuje nová publikácia Dětem na míru, ktorú vydalo Umeleckopriemyslové múzeum v Prahe.
Kult detstva
Odborná publikácia s bohatým obrazovým materiálom skúma podobu spomínaných predmetov naprieč celou komunistickou érou. Jej autorkou je kurátorka zbierky nábytku 20. a 21. storočia Umeleckopriemyslového múzea Lucie Skřivánková.
Zostáva vám 88% na dočítanie.