Peter Chňupa pri tom nie je vôbec vyštudovaný pivovarník alebo sladovník, je inžinierom telekomunikácii.
Na to, že neexistuje len výčapná desiatka, ale aj nespočetne veľa iných druhov piva, prišiel Peter Chňupa v bratislavskej krčme Richtár Jakub. „Začali presadzovať štýl veľkého počtu píp, na ktorých rotujú rôzne pivá. Je to presne to, čo som v hĺbke duše chcel, ale ešte som o tom nevedel,“ hovorí Peter, ktorý tam spoznal nielen rôzne zaujímavé piva, ale aj iných domovarníkov. Tí ho motivovali, aby si aj on skúsil navariť vlastnú várku.
Skúšanie, skúšanie
Začal teda doma v kuchyni. „Prvé pivo, ktoré som chcel navariť, bol India Pale Weizen. Bol to taký môj výmysel. Výsledok sa však nepodobal ani na Weizen a ani na India Pale Ale,“ spomína mladý pivovarník na rok 2012 a dodáva, že zlatý mok napokon s kamarátmi aj tak vypil. „Toto pivo mi však dalo jednu veľkú lekciu. Keďže sa mi vôbec nepodarilo navariť to, čo som chcel, tak som sa o proces varenia začal zaujímať ešte viac. Nešlo mi to do hlavy. Chmeľu som dal dosť, použil som pšeničný extrakt, kvasinky boli správne. Pýtal som sa sám seba, ako je možné, že sa to pokazilo. Až vtedy som si uvedomil, že to nie je také jednoduché, ako len nahádzať ingrediencie do kotla,“ hovorí Peter.
Niekto varí veľa, veľa skúša, málo číta a nepoučí sa zo skúsenosti iných. „Ja viac čítam a študujem. Vždy keď som varil nejaký nový štýl alebo robil experiment, tak som pred tým veľa študoval a počúval skúsenosti iných domovaričov, či zháňal rôzne učebnice. Chcel som sa vyhnúť tomu, aby som varil naslepo. Vďaka tomu som mal vždy predstavu o tom, čo idem robiť a ako to urobím,“ opisuje Peter.
Úspech z Budapešti
Na svoju prvú domovaričskú súťaž sa prihlásil takmer pred dvoma rokmi. „Nič som nevyhral a bol som trochu sklamaný. Vzápätí som prihlásil svoje pivá aj na iné súťaže a hneď na ďalšej, v Budapešti, som získal zlatú medailu za štýl Saison,“ pochválil sa pivovarník. Skúseností zo súťaží aj dobré meno mu pomohli nájsť robotu, ktorá je pre neho stále hobby. „Na pozíciu pivovarníka v minipivovare Fabrika som sa dostal ako hocikto iný napríklad na pozíciu sekretárky. Na internete som našiel úplne bežný inzerát. Prihlásil som sa a prišiel na pohovor,“ spomína Peter. Šťastím bolo aj to, že práve končil školu a nemusel inžinierskemu štúdiu v poslednom ročníku venovať až tak veľa času. „Na pohovore svoju úlohu zohrali nielen skúsenosti s varením piva, ale aj orientácia v pivnom svete. Zaujímala ich aj celková situácia na trhu, či viem, kto je kto a čo je čo. Dôležité je teda vedieť variť, ale aj byť v tejto téme doma,“ radí Peter.
Mladý pivovarník sa chce venovať svojmu remeslu aj teraz, keď je už po škole. „To je otázka, na ktorú som si odpovedal ešte počas vysokej. Vlastne vtedy, keď som sa hlásil na toto miesto. Je tu totiž aj zodpovednosť, keď už je človek v pivovare ako doma, tak nie je tak ľahko nahraditeľný. Keby ma mal ktokoľvek ďalší vystriedať, tak potrebuje zácvik a prax. Zatiaľ som spokojný, kde som, zbieram skúsenosti, pracujem s modernou technológiou,“ dodáva inžinier telekomunikácií.