Jeho vzhľad bol ojedinelý. Chudá, až vyziabnutá tvár, vysoké čelo, riedke, zvyčajne hladko pričesané vlasy, tvrdo zovreté ústa, démonický pohľad pichľavých očí. Koho iného mohol hrať než záporné postavy úskočných a úlisných zloduchov, intrigánov, zlodejov a ničomníkov?
Václav Lohniský dokázal svojou jedinečnou charakteristikou postihnúť úplne rozličné typy tak v polohe komickej až grotesknej, ako aj dramatickej. Vďaka zmyslu pre skratku a presný výraz sa mohol presadiť aj na menšej ploche, napríklad ako ustrašený kolaborantský profesor nemčiny vo Vyššom princípe.
Jeho fotografie z nakrúcaní a známych snímok si pripomeňte v galérii:
Presvedčivo vytvoril zdanlivo nenápadné postavy typu železničiara vo vojnovej dráme Romeo, Júlia a tma, garážmajstra v romantickej dráme Žižkovská romance alebo hrobára v psychologickej dráme Dym zemiakovej vňate. Slovenskí diváci ho milujú najmä vo filmoch Jáchyme, hoď ho stroje! či Marečku, podejte mi pero!
322
Václav Lohniský bol obsadzovaný naozaj často, v jednom roku nájdeme jeho meno v titulkoch až v ôsmich filmoch. Keď mu vystavíme konečný účet, je tých filmových rolí takmer stovka. A to nepočítame televízne filmy a inscenácie.
Jedinú hlavnú, priamo životnú rolu mu podaroval paradoxne slovenský režisér
– Dušan Hanák vo svojom hranom debute nazvanom 322, čo znamená diagnostické číslo rakoviny. Režisér si bol vedomý Lohniského schopnosti vytvoriť nejednoznačnú postavu. Smrteľne chorý kuchár Lauko, prostý a nie príliš premýšľavý, rekapituluje svoj život, účtuje s ľuďmi aj so svojím okolím a pritom zisťuje, aká chorá je samotná spoločnosť, žijúca v tejto dobe neustále sa meniacich a prevrátených hodnôt.
Hoci prežíva ťažké stavy, zaťažený výčitkami svedomia, citovo...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.