Bol to spisovateľ mimoriadneho významu. V jeho časoch sa ešte veľa čítalo a slovo malo aj veľkú váhu. Dostojevského osobný život bol dramatický, povahu mal komplikovanú a výzor podivný.
Rozpoltená psychika sa premietala do „mrzutej a zlej tváre s úzkymi prenikavými očami a riedkou gaštanovou briadkou. Do tváre, ktorá pripomínala kontrolóra skladu, degradovaného vojaka alebo okrskového prednostu“.
Tento „nesympatický hrdina“ svojej doby však napísal knihy, ktoré vliezli pod kožu azda každému premýšľajúcemu súčasníkovi. Spisovateľova znalosť blúdiacej duše a jej odvrátenej strany nás dodnes fascinuje.
Dostojevskij bol mysliteľská až magická osobnosť – s mesiášskymi sklonmi a utopickými víziami.
Presahoval svoju dobu, a pritom sa stal, podobne ako Tolstoj, jej stelesnením. Geniálni jedinci sa spravidla vynárajú v prechodných obdobiach, keď je ľudstvo nútené riešiť zložité úlohy a samo ich aj zložito prežíva.
Ich stopy sa následne stávajú spoločenskou pamäťou. V Rusku sa to dialo od roku 1861 v atmosfére veľkého prerodu od nevoľníctva k meštianskej spoločnosti. To rozjatrilo také talenty, akými boli asketický Tolstoj aj rozháraný Dostojevskij. Obaja o sebe vedeli, ctili jeden druhého, ale neurobili nič pre to, aby sa aj osobne stretli.
V pätách s políciou
Dostojevského dielo je nepochybne úprimným výrazom citlivej, pre niekoho až zvrhlej osobnosti, ktorá musela všetko najskôr spoznať, prežiť a pretrpieť. Spisovateľovu duševnú nalomenosť umocňovali epileptické záchvaty a otázky o zmysle osudu.
Slabnúca viera v Boha a nebývalý, často bezohľadný individualizmus sa stali témami jeho vrcholných románov. Naliehavý fantazijný realizmus sa postupne opieral o humanistické základy, náboženský utopizmus aj patriarchálny konzervativizmus.
Dostojevskij svoje názory prehodnocoval a menil. Prenasledovali ho vnútorné pochybnosti, ale aj cárska polícia. Dnes si tohto velikána ceníme predov...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.