Eééémiiííííl! Výkrik sprevádzaný záberom na plavovlasého chlapca v drevákoch trieliaceho cez záhradu do kôlne, ktorého sa márne snaží dolapiť jeho rozzúrený otec. To je obraz môjho detstva a seriálu Emil z Lönnebergy, na ktorom sme popri ďalších rozprávkach „fičali“.
V tom čase som však vôbec netušila, že jeho autorkou je žena, ktorá vymyslela aj ďalšiu postavičku, ktorú pozná azda každé európske dieťa. Pehavá, ryšavá, s dvoma odstávajúcimi vrkočmi, priveľkými topánkami, rôznofarebnými pančuchami a ohromnou silou.
Nonkonformná mladá slečna, ktorej mamička bola „anjelom v nebi“ a otec pirátom splavujúcim svetové moria. Žila vo vile Vilôčke s opičkou a koňom a robila si, čo sa jej zachcelo.
Pippi Dlhá pančucha je pojmom už vyše 75 rokov a vďaka svojej sviežosti stále oslovuje nové a nové generácie detí a ich rodičov. Aj keď ako v rozhovore pre magazín Zeit v roku 1995 priznala jej autorka, Pippi nie je kniha pre dospelých, pretože ju písala „len pre seba a pre deti“. Astrid Lindgrenová prežila dlhý a ako sama hovorila, „pestrý“ život. Kým sa stala kráľovnou detských príbehov, musela sa o svoje miesto na slnku neraz pobiť.
Slobodná matka
„Mala som úžasné detstvo. Mali sme bezpečie a voľnosť. A to nám stačilo,“ hovorievala Astrid, ktorá sa ako Astrid Anna Emilia Ericssonová narodila 14. novembra 1907 na statku Näs blízko švédskeho mestečka Vimmerby.
Mala o rok staršieho brata Gunnara a dve mladšie sestry Stinu (narodená 1911) a Indegerd (1916). Prvé roky života ubiehali v nekonečných hrách a idylické detstvo na vidieku sa stalo aj predobrazom pre prostredie, v ktorom vyrastali mnohí jej neskorší knižní hrdinovia.
Astrid milovala svojich rodičov, obzvlášť dobrý vzťah mala najmä s otcom, ktorého opisovala ako veľmi priateľského a milého človeka. S mamou nezdieľala značnú religióznosť, ktorá napokon formovala celú komunitu.
Vždy bola tak trochu rebelka, ...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
