Deň po Štedrom dni v roku 1890 prechádzal po námestí v Neapole vysoký muž v ľahkom kabáte.
V uliciach nebolo takmer nikoho, takže keď odpadol, hodnú chvíľu trvalo, kým ho našli a previezli do nemocnice. Na druhý deň neznámy cudzinec umiera. Až keď prezrú kabát z jeho pozostalosti, vo vrecku nájdu list, na základe ktorého ho môžu identifikovať.
Ukáže sa, že bezmenný muž je v skutočnosti hviezdou svetovej archeológie. Niektoré zdroje spomínajú ako miesto smrti hotelovú izbu. Isté sú však dve veci – jeden z najbohatších a najslávnejších ľudí svojej doby zomrel v osamotení a osudným sa mu stal cholesteatóm stredného ucha, čo je bolestivé pseudonádorové ochorenie, ktoré mu v tom čase nediagnostikoval žiadny z mnohých navštívených lekárov.
Nevšedná smrť len nasadila korunu pozoruhodnému životu muža, ktorého si doberali odborníci aj novinári ako nenapraviteľného rojka. Ktorý však všetkým dokázal, že nadšenie a pevná vôľa prekonajú aj nemožné. A že aj v starých mýtoch a legendách vie byť niekedy poriadne kusisko pravdy.
Raz ju nájdem
Ak by sme mali Heinricha Schliemanna prirovnať k nejakému objaviteľovi, bol by to určite Krištof Kolumbus.
Oboch spájali ambície, talent presvedčiť ostatných o svojich schopnostiach (niekedy aj trochu vymyslených), nadchýnať iných pre svoje túžby. Obaja pevne verili vo svoj cieľ a hoci boli presvedčení, že ho dosiahli, nedožili sa odhalenia omylu.
Treba tiež priznať, že rovnako Kolumbus aj Schliemann sa pri putovaní za svojím snom dopustili aj chýb a ničenia toho, čo nepokladali za dôležité. No kým prvý spomenutý otvoril cestu k zániku viacerých civilizácií, ten druhý sa, naopak, snažil nájsť tie stratené.
Napokon sa obaja muži napriek všetkému stali symbolom veľkých objavov a túto výsadu im už asi nikto nikdy nevezme. Johann Ludwig Heinrich Julius Schliemann sa narodil 6. januára 1822 v meste Neubukow v Meklenbursku, len desať kilometrov od morského pobrežia, ako piate dieťa luteránskeho pastora Ernsta Schliemanna.
Zostáva vám 85% na dočítanie.