Pred niekoľkými dňami ste sa vrátili zo štúdia v Spojených štátoch na Harvarde, plníte si študentský sen?
Tých dôvodov, prečo som sa rozhodol pre štúdium, je viacero. Jedným z nich bol práve študentský sen. Vždy som chcel študovať v zahraničí na dobrej škole, čo sa mi dosiaľ podarilo na pol roka v Holandsku.
Napriek tomu, že mám na Slovensku vyštudovanú vysokú školu, zostal vo mne pocit, že by som chcel na sebe zamakať ešte viac, že vzdelanie človeka by nemalo končiť výškou, že by nemalo končiť nikdy. Tak som sa prihlásil na jeden z programov.
Ste zatiaľ spokojný?
Áno, už teraz som si odniesol oveľa lepšie pochopenie viacerých konceptov zo stratégie či leadershipu. Profesori sú úplne fantastickí, z tých som unesený; pritom 85 percent času na hodine hovoria študenti, profesori sú najmä sprievodcami vzdelaním, len v správnych momentoch pomôžu odkryť koncept na pozadí či zakliknúť kolieska do seba.
Ako to prebieha?
Je to polročný program zložený zo štyroch modulov, z toho dva sú trojmesačné online, takže práca na diaľku, a dvakrát po dva veľmi intenzívne týždne priamo v kampuse.
Zaujíma ma najmä otázka, čo ženie človeka, ktorý vybudoval úspešnú, a nie malú firmu, že si sadne opäť do školských lavíc?
Tak ako som spomínal, prvý dôvod je naozaj študentský a druhý, že som nikdy nepracoval v korporácii. A aj keď si myslím, že korporátne prostredie nie je nič pre mňa, zároveň som presvedčený, že sa tam dá naučiť veľa užitočných zručností.
Mám pocit, že práve program ako tento mi môže, jednak zložením účastníkov a jednak tým, aké prípady sa tam riešia, dať zaujímavý vzhľad aj do tohto sveta. Viem, že keby som mal skúsenosť z korporátu, tak by nám niektoré veci možno netrvali tak dlho a nemuseli sme na ne prichádzať komplikovane, pretože to už niekto vymyslel (smiech).
No a tretia vec je, že keď som vlani dostal isté manažérske ocenenie, stál som tam tak na pódiu a rozmýšľal som, či som naozaj ten správny človek, ktorý ho mal dostať. Pociťoval som až taký dlh voči sebe aj ostatným, ktorí mi dávajú dôveru.
Som si totiž vedomý mnohých svojich nedostatkov a toto štúdium je pre mňa jeden zo spôsobov, ako na nich zamakať. A musím povedať, že ma to veľmi baví. Je to náročné, ale aj napĺňajúce.
Spätne ste si ten pocit pri preberaní ocenenia ako vyhodnotili?
Tie pochybnosti zostávajú dodnes (smiech). Stále si myslím, že sú na Slovensku mnohí oveľa šikovnejší ľudia a jediné, čo teraz môžem robiť, je snažiť sa to aspoň trochu dobehnúť.
Napriek pochybnostiam však Martinus, ktorý ste pomáhali vybudovať, prosperuje. Takže niečo vo vás alebo v zoskupení ľudí okolo vás ...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.