Takto „povzbudivo“ sa na Vianoce 1985 z telefónu ozval mužský hlas. Patril vtedy už slávnemu režisérovi Federicovi Fellinimu. Na druhej strane telefónnej linky stojí taliansky scenárista a najmä známy filmový kritik Tullio Kezich, ktorý sa chystá o Fellinim napísať knihu.
Prorockosť „Fefeho“ slov sa ukáže nielen na tejto knihe, ktorá sa dočká ešte niekoľkých dopĺňaní a revízií nielen počas jeho života. Je to aj preto, lebo Fellini v tomto prípade hovoril čistú pravdu: postihnúť jeho pozemské putovanie, ktoré on sám tak rád zahmlieval príbehmi vyňatými, či lepšie povedané vsadenými, do jeho snímok, je rovnako márne ako snaha filmového Marcella odolať nástrahám (trpko)sladkého života.
Fellini rád okolo seba šíril auru roztopašnej tajomnosti, často utekal – či už doslova alebo len metafyzicky – do sveta fantázie a vďačne zostával veľkým dieťaťom s rozmarmi, ktoré mu ostatní radi odpúšťali.
Skúsme teda, aj s pomocou starostlivého pátrania Tullia Kezicha, poodhaliť niečo z toho ozajstného Federica. Pretože tam niekde pod pozlátkou slávy objavíme citlivého muža s bohatou invenciou, ktorý však napriek všetkému do každého svojho diela či dielka vkladal kus skutočného „Fefeho“.
Ako sám vyhlásil: „Rád som pozoroval život okolo seba, ale len preto, aby som mohol popustiť uzdu fantázii. Fikcia totiž môže ísť ďalej v zmysle reality než všedná, bežná banálna skutočnosť.“
Narodený vo vlaku?
A nebol by to Fellini, keby už svoj príchod na svet nechcel zasadiť do priam filmových kulís. „K najpozoruhodnejšej udalosti v živote Federica Felliniho došlo vo vlaku: narodil sa totiž vo vagóne prvej triedy počas jazdy medzi stanicami Viterbo a Riccione, presnejšie povedané v Rimini.“
Takto opísali jeho narodenie v povojnových novinách, z ktorých výstrižok uchovával v albume otec Giulietty Masiny. A samotný Fellini sa tejto legende vôbec nepriečil, ba s obľubou ju aj priživoval. Kezich však v knihe Federico nielen túto racionálne vyvracia. Ako totiž vyplýva z dobovej tlače, ktorú si podrobne preštudoval, v tomto vlaku sa nemohlo narodiť žiadne dieťa.
Teda, aby sme boli presní, určite sa nemohlo narodiť počas cesty, pretože 20. januára 1920 od šiestej ráno z Rimini nevyrazil žiadny vlak.
Železničiari totiž v ten deň (a deväť ďalších) štrajkovali. Federico teda prišiel na svet vcelku prozaicky v byte svojich rodičov. Aj keď istá dráma, aj s pozadím v podobe intenzívnej búrky sprevádzanej bleskami a hrmením, pôrod predsa len sprevádza. Dieťa totiž nie je v správnej polohe a na svet mu musia dopomôcť pôrodnými kliešťami.
Do rodiny Idy, rodenej Barbiani, a Urbana Felliniovcov ešte neskôr pribudnú syn Riccardo a dcéra Maria Maddalena, príbeh ich lásky tiež n...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.