Polozabudnutý hrdina z poľského mesta Częstochowa Eugeniusz Sławomir Łazowski bol vyštudovaným lekárom. Diplom z medicíny vo Varšave dostal krátko pred inváziou v septembri roku 1939 a ako miesto prvej zdravotníckej praxe mu bola vybraná služba v lekárskom vlaku Červeného kríža.
Zachraňoval životy civilistov aj vojakov masakrovaných nemeckou Luftwaffe a pancierovými vojskami. Keď sa k útoku z východu 17. septembra pridal Sovietsky zväz, mal Łazowski neuveriteľné šťastie.
Prežil bombardovanie Varšavy, útok strmhlavých bombardérov na kolónu vozidiel Červeného kríža, sovietsku ofenzívu v prvej línii.
Tlaková vlna po výbuchu ho vtedy dočasne pripravila o vedomie, takže vyzeral ako mŕtvy. To ho zachránilo.
V polovici októbra však bol v lese chytený nemeckými vojakmi. Stále mal na sebe uniformu zdravotníka podporučíka, preto skončil za ostnatým drôtom, vo väznici tábora pre vojenských zajatcov.
Nezostal tu dlhšie ako dve hodiny. Využil prvú príležitosť a utiekol. Pešo a na bicykli cestoval vojnou zdevastovanou krajinou až na juhovýchod Poľska.
Presnejšie do Rozwadówa, vtedy ešte dediny stojacej na predmestí Stalowej Woly. Tu sa stretol so svojou ženou a dcérou. To už bolo po vojne.
Hranice Poľska boli rozparcelované na sovietsku okupačnú zónu a územia spravované nacistami. Ich okupačné plány pritom celý región pri Rozwadóve označovali ako oblasť s "potenciálne nespoľahlivými ľuďmi", určenými na dodatočnú selekciu.
Čo by pre prevažne židovských obyvateľov susedných dedín Ulanów, Mielec alebo Dzikow znamenalo pravdepodobne likvidáciu. Už teraz boli izolovaní za plotmi, v getách a strážení, aby nemohli utiecť.
Pre mladého lekára vojna neskončila
Łazowski bol profesiou nevojak, nebol politicky činný, nebol vedený v zoznamoch národnej inteligencie, nebol Židom ani komunistom. Preto ho žandári a gestapo len zaev...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.