V nadväznosti na článok o tom, prečo si časť z nás dodnes potrebuje niektorých spisovateľov idealizovať a usiluje sa ich prešľapy zahladiť vám prinášame výber autorov, ktorí sa síce vo svojich dielach zaoberali najvyššími ideálmi, počas vojnového slovenského štátu a komunizmu však zlyhávali.
Autorov aj ich zlyhania priniesol HN Magazín, ktorý vychádza každý piatok ako príloha k Hospodárskym novinám:
Rudolf Dilong
Básnik, františkánsky rehoľník a kňaz, ktorý splodil dieťa so židovkou Valériou Reiszovou. Áno, porušil tým sľub čistoty, čo je v očiach katolíckej cirkvi považované za hriech.
Rudolf Dilong sa však dopustil i prešľapov, ktoré sú eticky problematické aj za hranicami cirkvi. Počas slovenského štátu patril k popredným obhajcom ľudáckeho režimu.
Ako píše publicista a spisovateľ Peter Getting v príspevku s názvom náčrt problematiky umeleckej kolaborácie predstaviteľov slovenskej literárnej obce počas totalitného režimu 1939 – 1945, Dilongove básne boli dostatočne ideovo kvalitné a „vhodné na recitovanie“, aby ich zaradili vedľa Tukových príspevkov o podstate národného socializmu.
Jedna z jeho zbierok bola venovaná výlučne Hlinkovej garde. Iba pripomíname, že organizácii, ktorá vydávala letáky s textami nasledovného znenia: „Nás neobalamutia hlúpou frázou, že žid je tiež človek. Židia sú zástancami a agentmi diabla. Diabol, keď sa chcel ľuďom podobať, vytvoril žida.“
Popritom vybavoval výnimku pre Valériu, aby ako židovka nebola zaradená do transportov. Po vojne Dilong emigroval do Argentíny, aby ušiel pred istým trestom.
Za svojho života vytvoril vyše sto básnických zbierok, no nikdy nenapísal aj o tragédii slovenských židov.
Ani inak svoje postoje za slovenského štátu nezreflektoval.
Tido Jozef Gašpar
Patril k najväčším estétom spomedzi našich spisovateľov a v medzivojnovom období bol stredobodom bratislavskej bohémy. Do slovenskej literatúry vniesol exotické tóny a mnohí sa zhodujú, že ako spisovateľ je dodnes podceňovaný.
Zostáva vám 85% na dočítanie.