Primátor Trenčína Richard Rybníček: S mestom mám veľké plány

Čo vás v poslednom čase schuti rozosmialo?

​Srdečne ma rozosmievajú niektoré vtipy na stránke Zomri a jeden bol naozaj veľmi milý, hoci bol na adresu strany Sloboda a Solidarita. V čase, keď Richard Sulík povedal, že treba otvoriť záhradkárstva,

tak sa objavila fotka loga SaS a pod ním napísané Semená a sadenice, na tom som sa pobavil (smiech).

Tak v týchto časoch pobavenie občas potrebujeme, nie je to asi jednoduché viesť krajské mesto počas koronakrízy. Keby ste tušili, že vás toto celé čaká, uchádzali by ste sa o kreslo primátora opäť?

Musím sa priznať, že mám rád výzvy a vždy som išiel do ťažkých projektov. Jedným z nich bolo napríklad zakladanie televízie JOJ, to bolo nesmierne náročné v tej dobe pri dominancii Markízy s obrovskou mocou Pavla Ruska, so zdecimovanou Slovenskou televíziou a so situáciou, keď sa bojovalo o dve frekvencie. To bol ťažký krok, ale podarilo sa a vznikom JOJ-ky sme kompletne zmenili mediálny trh na Slovensku. Ďalšou výzvou bolo zreformovanie Slovenskej televízie. Takže mám rád výzvy, a preto by som do toho asi šiel, aj keby som vedel, čomu budeme čeliť.

Čo to všetko znamená, keď okrem tradičného chodu mesta treba riešiť testovanie a ďalšie náležitosti ohľadne korony?

Paradoxné je, že v druhej vlne pandémie to už bolo pomerne v pohode. Už sme vedeli, čo je to koronavírus, bolo jasné, ako a čím sa dá s ním bojovať. Samozrejme, potom prišli celoplošné testovania a vôbec komunikácia štátu smerom k samospráve a ukázalo sa, že systém fungovania štátu je slabý, že nefunguje krízové riadenie, nefunguje tok informácií, kompetencie sú komplikovane rozdelené. COVID-19 odhalil, v akom zle nastavenom systéme fungovania krajiny žijeme. Oveľa horšie to však bolo v marci minulého roka, keď prišla prvá vlna.

V čom, keď teraz sú čísla oveľa hrozivejšie?

Pretože sme vlastne vôbec netušili, čo máme robiť. Nevedeli sme nič, reálne sme sa báli, či je smrtnosť naozaj taká veľká, bolo to naozaj ťažké. Vtedy to bolo iba o tom, že sme sa snažili chrániť zdravie ľudí, čo je asi najväčšia priorita v takejto situácii. Keď ste v takmer vojnovom stave, tak sa musíte postarať o najzraniteľnejšie skupiny – seniorov, bezdomovcov, sociálne slabších, plus školy a škôlky, a to teda bola naozaj improvizácia. Nevedeli sme napríklad, ako sa bude vyvíjať ekonomika, stopli sme všetky investičné akcie. Som však rád, že sa mi podarilo zachovať si chladnú hlavu a všetkým zamestnancom sme udržali platy. Aj keď v istej chvíli som naznačil, že by sme mohli ísť s platmi nadol, potom som sa za tú úvahu ospravedlnil aj zamestnancom. Keďže som ešte aj prezident Únie miest Slovenska, tak okrem toho, že riadim mesto Trenčín, vediem aj veľkú organizáciu s takmer 60 slovenskými mestami, ktoré spoločne zastupujú viac ako dva milióny obyvateľov.

Ako si v tomto období určujete priority?

Raz až dva razy za týždeň máme krízový š...