Píše sa 3. február 1468 a vo františkánskom kláštore v Mainzi prichádza kňaz k starému mužovi na lôžku a dáva mu posledné pomazanie. Keď sa ten poberie na večnosť, nevzbudí to nijaký rozruch.
Pochovajú ho na kláštornom cintoríne, z ktorého by ste však dnes, po 550 rokoch, nenašli ani pamiatku. Definitívne sa tak stráca hrob muža, ktorý by si dôstojný náhrobok určite zaslúžil. Ideálne v podobe obrovskej, husto popísanej knihy.
Tým mužom je Johann (či ak chcete Johannes) Gutenberg. Hoci posledné roky života prežil v chudobe a osamotení, už nedlho po jeho smrti sa začínajú ozývať hlasy, ktoré poukazujú na revolučnosť jeho myšlienok.
To zďaleka ešte netušia, že tie napomôžu nielen k revolúciám so zbraňou v ruke, ale najmä k tým v myslení. A povedú doslova k informačnej explózii, ktorá nadobro zmení svet.
Veď ani tento článok, no ani správy v svojom mobile by ste si nemohli tak jednoducho prečítať, keby tento muž nedostal onen nápad.
Židovský kopec
Paradoxne, o ňom samotnom veľa informácií nemáme a aj tých niekoľko priamych pochádza zo súdu, kde ho väčšinou žalovali veritelia. Nejasný je aj dátum jeho narodenia...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
