Prekladateľka Miroslava Vallová: V Egypte majú radi slovenské romány

Priama otázka na úvod: v ktorých krajinách je slovenská literatúra aktuálne populárna, hoci by sme to možno nečakali?

​V arabsky hovoriacich krajinách (úsmev).

Ako je to možné?

Vďaka prekladateľom. Máme šťastie, že v Káhire máme viacerých prekladateľov, ktorí tam naše knihy priniesli – a ony sa ujali. Vysvitlo, že Egypťanov zaujali naše príbehy.

Viacerí naši autori a autorky už v Káhire absolvovali autorské čítania a prezentácie preložených diel. V Sýrii máme tiež dobrého prekladateľa, ktorý zhodou okolností má za manželku Slovenku. Prekladateľ je kľúčová a často nedocenená postava celej tejto práce. Prácu, ktorú pri šírení slovenskej literatúry robí v anglofónnej oblasti napríklad prekladateľka Julia Sherwood, môžeme pokladať za neplatenú agentáž.

Kto sú tamojší slovenskí bestselleristi a bestselleristky?

Poviem vám jednu príhodu. V roku 2019 malo Slovensko čestné hosťovanie na parížskom veľtrhu knihy Livre Paris (jeden z  najvýznamnejších knižných veľtrhov, pozn. red.). Veľmi dlho sme sa tam snažili dostať, tri roky sa to pripravovalo. Hovorili sme si, že knihy, ktoré budú preložené do francúzštiny a vyjdú tam, nám otvoria brány aj do iných jazykov. Pripravili sme širokú ponuku, jednou z vybraných kníh bola aj Piata loď od Moniky Kompaníkovej. Jedna vydavateľka ňou bola naozaj zaujatá, no stále váhala. A zrazu som od nej dostala e-mail: Dozvedela som sa, že dielo Piata loď vyšlo aj v Káhire, vo vydavateľstve, s ktorým spolupracujem. To nakoniec rozhodlo. Čiže nie cez Paríž do sveta, ale cez Káhiru do Paríža (úsmev). Pri tejto príležitosti vyšiel Pavel Vilikovský vo francúzštine, v troch vydavateľstvách, a mal obrovské množstvo recenzií, veľmi pozitívnych. A jednou recenziou sme sa dostali do Libanonu. Najvýznamnejší frankofónny denník v Bejrúte priniesol celostranovú recenziu.

Inými slovami, propagácia literatúry nie je len o tvrdej práci, ale aj o nečakaných náhodách.

Zvyčajne si to treba najmä odpracovať, ale občas sa udeje aj čosi takéto. A to ma neuveriteľne fascinuje. Ešte jedna zaujímavá destinácia: slovenské tituly v poslednom čase vychádzajú aj v amharčine. Vypočuli sme si však aj skeptické otázky: potrebujeme slovenské diela v amharčine?!

Ako na to reagujete?

Prečo by sme nechceli mať naše knihy preložené do jazyka, ktorým hovorí viac ako 80 miliónov ľudí? Amharov je v Etiópii okolo 22 miliónov, no amharčina je oficiálny jazyk celej Etiópskej federácie, a je dôležité, aby sme sa otvorili aj tomuto kontinentu. A môžu sa nám otvoriť všelijaké možnosti: spočiatku minimálne na úrovni akademickej a diplomatickej. Vydaním knihy sa však nič nekončí. Veľmi dôležitá je efektívna distribúcia knihy v cieľovej krajine a jej reflexia, recenzie a iné výstupy. Na okraj ešte dodám – keď v práci trochu pokročíme, vzrastajú aj naše ambície. Chceme, aby slovenskí auto...