Od začiatku vzbudzoval údiv aj kontroverzie. Verejnosť, ale aj známe osobnosti svetovej kultúry sa nemohli v hodnotení zhodnúť a uchopiť tento nezaraditeľný úkaz. Zatiaľ čo slávni architekti Walter Gropius či Louis Sullivan dielo považovali za zázrak technickej dokonalosti či najväčšiu stavbu architektúry modernej doby, spisovateľ George Orwell o chráme vyhlásil, že ide o „jednu z najohavnejších budov na svete“.
Chrám Svätej rodiny prekračujúci konvenčné pravidlá európskeho historizujúceho slohu sa v Barcelone začal rodiť na jar roku 1882. Doba sa mení. V katalánskej metropole je otvorený podnik Qatre Gats – brloh anarchistov a začínajúcich umelcov.
Tu sa schádza ľavicová avantgarda na čele s mladým Pablom Picassom. Tento ostrovček pokrokárov stojí v protiklade k skupine Sant Lluc, oddaným stúpencom jasného štýlu pravicovo zameraného katolíctva. V tomto tvorivom okruhu sa pohybuje aj architekt Antoni Gaudí.
Nad skupinou drží ochrannú ruku cirkev aj veľkopodnikatelia, ktorých výstavné domy na hlavných bulvároch začínajú prekvitať. Prosperita a silnejúce národné vedomie ponúkajú nové možnosti a rôzne cesty vedúce od tradičných hodnôt až k fantastickému novátorstvu.
Hlboká viera, nezvyčajne slobodná fantázia a pracovný fanatizmus stoja za originálnymi stavebnými aktivitami nadaného architekta, ktoré majú vyvrcholiť veľkolepou katedrálou. Gaudí je úplne pohltený myšlienkami na nevšedný projekt.
V duchu sa stále pohybuje vo výšinách, kam sa pomaly týči prazvláštna architektúra vzrastajúca do nečakaných tvarov a krivolakých priestorov. Napriek tomu – alebo práve preto – stavba katedrály začne časom zápasiť s finančnými problémami. Gaudí je však neústupný. V posledných pätnástich rokoch života sa venuje výhradne osudu chrámu a neváha preň vyberať peniaze na ulici. Je to projekt na mnoho rokov, presahujúci nakoniec aj jeho život.
Krivka patrí Bohu
Narodil sa ako Antoni Gaudí Cornet 25. júna 1852 v mestečku Reus v Katalánsku do rodiny kotlárov.
V otcovej ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.