Taliban ju strelil do hlavy. Teraz ju má vztýčenú a je pripravená na boj za rovnoprávnosť

"Každý deň si kladiem otázku: ´Čo ďalej? Čo teraz urobím so svojím životom? Zostanem v Birminghame, alebo sa vrátim do Pakistanu?´," - pýta sa dnes 24-ročná absolventka Oxfordu.

Najmladšia nositeľka Nobelovej ceny v dejinách sa znovu dostala do centra medzinárodnej pozornosti po tom, ako pózovala pre titulku prestížneho britského magazínu.

Pod nadvládou teroru

Na obálke časopisu je Malála Júsufzajová v červenom hidžábe, šatka jej však nechýba ani pri ostatných outfitoch, ktoré si na fotenie obliekla. V nasledujúcom rozhovore vysvetľuje, že šatka pre ňu predstavuje oveľa viac ako vyjadrenie jej viery.

"Je to kultúrny symbol, reprezentuje to, odkiaľ pochádzam. Keď sa moslimské alebo pakistanské dievčatá obliekajú tradične, sú považované za utláčané patriarchátom. Chcem, aby všetci vedeli, že môžeme mať názor a rovnoprávnosť - aj v našej kultúre," hovorí.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Vogue Global Network (@vogue)

Je to napokon odkaz, ktorý šíri už 13 rokov, už odvtedy, čo začala bojovať za práva dievčat na vzdelávanie. Keď jej rodné mesto Mingora v pakistanskom okrese Swat ovládol Taliban a zakázal všetkým dievčatám chodiť do školy, Malála sa odmietla vzdať svojho práva na vzdelanie a začala pod pseudonymom blogovať na platforme BBC o tom, ako sa žije pod nadvládou teroru.

Keď mala 15 rokov, talibanský strelec ju v októbri 2012 na ceste domov v školskom autobuse strelil do hlavy. Po transporte do britskej nemocnice sa ako zázrakom uzdravila, jej meno obletelo svet a ona svoje úsilie ešte znásobila.

Nevzdelané dievčatá ako časovaná bomba

V roku 2013 vydala o svojom neuveriteľnom príbehu knihu nazvanú Ja som Malala, o rok neskôr dostala Nobelovu cenu mieru, založila nadáciu podporujúcu dievčatá (dnes pôsobí už v ôsmich štátoch) na ich ceste za vzdelaním a cestovala po svete, aby o probléme, ktorý nevzdelané a negramotné dievčatá predstavujú, hovorila pred tisíckami ľudí.

Tento problém je časovanou bombou pre celú planétu aj podľa britského prírodovedca Davida Attenborougha, ktorý práve vzdelávanie dievčat v rozvojovom svete označil vo svojom filme Život na našej planéte z minulého roka za jedno z troch kľúčových riešení klimatickej zmeny.

Napriek tomu je aj dnes podľa UNICEFu na svete skoro 130 miliónov dievčat, ktorým je toto základné ľudské právo upierané. Po koronakríze ich podľa odhadov Malálinej nadácie môže byť až o 20 miliónov viac.

Dievčatá boli prvými, ktoré počas nej zo vzdelávacích systémov vypadli, a tiež budú tými poslednými, ktoré sa do neho vrátia. Ak vôbec. Malála, ktorá počas "roka covidu" úspešne ukončila štúdium ekonómie, politológie a filozofie na Oxforde, priznáva, že jej boj za práva dievčat chodiť do školy je často frustrujúci.

"Politici sľúbia, že postavia školy, ale potom utrácajú peniaze za tanky a bomby. Najskôr im veríte a myslíte si, že splnia ciele, ktoré si stanovili. Postupom času však vidíte, že nie všetci to dodržia," posťažovala sa v rozhovore.

Tiež ju unavuje aktivizmus na sociálnych sieťach, volajúci po pozornosti a bažiaci skôr po lajkoch než po zmene. "Aktivizmus sme si zvykli spájať s tweetmi. To sa musí zmeniť, pretože na Twitteri to nie je skutočný svet," vysvetľuje

Verí v silu každého dievčaťa, ktoré dostane príležitosť byť vypočuté a už teraz je akousi tlačovou hovorkyňou nastupujúcej generácie Z. V rozhovore pre britský magazín Vogue sa zverila, že sa s ňou radí aj klimatická aktivistka Greta Thunbergová a bojovníčka proti nekontrolovanej držbe zbraní Emma Gonzalezová. "Viem, akú silu v sebe nosia dievčatá s víziou a poslaním," hovorí o tom, čo tmelí ich priateľstvo.

Z aktivistky političkou?

Kam sa teda Malála vydá teraz? Je to vlastne prvýkrát, čo má na výber. Nezvolila si, že sa narodí do rodiny, ktorá neustupuje pred žiadnou nespravodlivosťou, nevybrala si ani to, že do jej rodiska vtrhol Taliban, ani "incident" - ako pokus o vraždu dieťaťa nazýva jej okolie.

Nevybrala si ani život v exile, kam sa jej rodina uchýlila po tom, čo sa jej Taliban naďalej vyhrážal. Po rodnom Pakistane sa jej však stále cnie. Prvýkrát, a zatiaľ naposledy, sa tam vrátila v roku 2018, vtedy sa stretla s babičkou a tetou, ktoré sú teraz už obe mŕtve.

Najviac jej záleží na tom, aby nesklamala milióny dievčat, ktoré sa na ňu spoliehajú. Milióny dievčat, ktorých rodičia šetrili na vzdelanie ich bratov, dievčat, ktoré vydali za oveľa starších mužov, dievčat, ktoré nevedia čítať. Na tie myslí Malála stále.

"Na mojej práci mi veľmi záleží a bojím sa, ako dlho bude trvať, než dosiahneme to, čo sme si stanovili. Ľudia mi stále hovoria: ´Neboj sa Malála, to nie je tvoja zodpovednosť, vodcovia by sa mali obávať!´ Lenže, ak mám kapacitu s tým problémom niečo urobiť, musím," vysvetľuje.

Je teda možné, že sa z aktivistky posunie do aktívnej politiky? "Nie je to niečo, čo by som mohla úplne vylúčiť," hovorí s úsmevom podobným Mone Lise.

Presun do médií

Podľa vzoru priateľov Obamovcov, ktorí sa cez televízne obrazovky obracajú na verejnosť so záležitosťami, na ktorých im záleží, aj Malála počas lockdownu premýšľala o spustení svojho kanála a absolvovala niekoľko stretnutí so zástupcami popredných streamingových platforiem.

Nakoniec v marci oznámila niekoľkoročnú zmluvu s Apple TV + (domovská stanica Oprah Winfreyovej a Stevena Spielberga) a vznik novej produkčnej spoločnosti Extracurricular.

"Chcem, aby moje relácie boli zábavné, aby aj mňa bavilo sa na ne pozerať. Inak ich do vysielania nepustím," hovorí presved...