Kedysi by asi mnohí zdesene pozerali, keby bol niekto povedal: „So svojím bývalým priateľom mám dve deti, so súčasným jedno ďalšie.“ Stavme sa, že by boli veľmi prekvapení.
Priateľ sa totiž chápal ako kamarát, opora, parťák, ale nie niekto, s kým sa vyspíme a máme deti. Rovnaké prekvapenie by vzbudzovalo, keby bola žena povedala: „S priateľom žijem päť rokov.“
Generačné zmätky
Lenže stačí sa napríklad pozrieť na reality šou Zámena manželiek. Áno, to je ten program, o ktorom žiadny slušný človek neprizná, že sa naň pozerá, a najväčšou záhadou je, ako teda môže mať vysokú sledovanosť.
Čo diel, to rodina v zložení priateľ, priateľka a deti. Nie manželia a deti.
V minulosti, keď už sa niekto zdráhal spečatiť vzťah na úrade či v kostole, hovorilo sa, že spolu žijú takzvane na hromade ako druh a družka, prípadne že sú partneri. Do úvahy prichádzalo aj slovo milenci.
Dnes všetky tieto formy, ktorými sa označuje partnerský vzťah, vytlačili slová priateľ a priateľka. Lenže príslušníci staršej generácie z toho majú trochu zamotané hlavy. V jednej rodine nedávno nastala pomerne bizarná situácia.
Najstarší člen rodu pán Henrich slávil osemdesiatku. V jeho dome sa zišla početná rodina. Vnuk sa rozhodol poňať túto udalosť ako príležitosť predstaviť dedovi svojho priateľa a konečne mu tak naznačiť, že je gay a žije už pár rokov v partnerskom zväzku s mužom.
Rodičia to síce vedeli, ale tvrdili, že dedo by to nepredýchal. Vnuk teda dedkovi predstavil svojho partnera slovami: „Dedo, to je Peter, môj priateľ. My spolu už nejaký čas bývame.“
Pán Henrich Petrovi s úsmevom podal ruku a ponúkol slivovicu. Rodinní príslušníci si vydýchli a zaznelo, že Henrich bol vždy fajn a dodnes sa správa ako mladý človek. Problém nastal, keď sa Henrich neskôr Petra spýtal: „A vy ste tiež stále slobodný? Vy chlapi to dnes máte dobré, užívate si, chodíte za dievčatami a ženíte sa až neskoro, to my sme liezli do chomúta už v dvadsiatke.“
Vnuk si vzal dedka bokom a začal mu vysvetľovať, že Peter je jeho priateľ. „No to si hovoril. Poznáte sa z práce?“ „Nie, my spolu bývame.“ „No to je jasné, viem, nájmy v Prahe sú...
Zostáva vám 85% na dočítanie.