Podnikať s terajším manželom ste začali na prahu dospelosti. Od koho prišla táto iniciatíva?
Myslím, že odo mňa. Keď som ešte chodila v Trnave do školy, často som navštevovala obchody, kde som si kupovala rôzne bytové doplnky. Bola som však aj obchodnícky typ, pochádzam z obchodníckej rodiny: babka pracovala ešte pre Baťu, dedko predával pre Židov, robil so zlatom, mala som to v krvi. Od 15 rokov som potom brigádovala v dámskom butiku na Michalskej, vedľa mal ateliér aj Fero Mikoško, každé leto nasledujúce štyri roky. Vždy som mala potrebu mať vlastné peniaze, obdivovala som majiteľku butiku a sama som túžila po niečom podobnom.
A to sa vám splnilo.
Áno, prišlo to, keď sa v Petržalke, pod domom mojich rodičov, uvoľnil jeden priestor. Mal len 20 štvorcových metrov, napadlo mi však, že by sme v tomto prípade nepotrebovali ani veľa financií na tovar, nemohla som si totiž dovoliť ísť do niečoho nákladného. Manžel (spolumajiteľ a vtedy ešte priateľ, pozn. red.) ihneď súhlasil, lebo aj jemu sa podnikanie páčilo, keďže to videl u svojej mamy. Vedel, čo to všetko zahŕňa a mal s tým skúsenosti.
A čo vaši rodičia, tiež podnikali?
Nie, oni boli zamestnanci a nedôverovali tomu. Zo začiatku ma až tak nepodporili, podpora prišla skôr z rodiny manžela.
Je to paradox, lebo práve na vašej strane bolo viac toho podnikateľského „podhubia“...
Áno, ale to boli starí rodičia. Rodičia boli skôr poctiví zamestnanci. Mamina bola učiteľka v škôlke a potom pracovala pre Úrad vlády, kde mala na starosti ekonomické veci a vlastne bola verná dvom zamestnávateľom. Teraz už však robí v butiku a je u nás najdlhšie pracujúcou zamestnankyňou (úsmev). Otec pracoval v štátnej sfére, tam ostal a nezmenil to. Počas celého života je v jednej práci.
Niektorým zo staršej generácie vyhovuje istota jedného a trvalého zamestnania, asi teda patrí k nej.
Sú (rodičia) iní a ja som sa z toho úplne vymanila. Bola som vedená k tomu, aby som sa zamestnala niekde tu a držala si jednu prácu. No mňa lákalo niečo úplne iné.
Ako to hodnotia teraz, s odstupom rokov?
Otec do dnešného dňa prevracia očami, ako takto môžeme fungovať. A ešte keď počuje, že si berieme nejaký úver… To by on nikdy neurobil. Keď na to nemá, tak si to nekúpi. A keď vidí, ako celé to podnikanie prebieha, len krúti hlavou, nerozumie tomu. Mamina tým, že s nami pracuje, do všetkého vidí, takže u nej máme stopercentnú podporu. Je to o tom, že keď s tým človek nerobí, nevidí do toho a nepochopí to.
Aby sme si ujasnili vaše začiatky... začínali ste od nuly.
Skôr od mínusu (smiech).
Zostáva vám 67% na dočítanie.