Vráťte Stalina na námestia a ulice, on viedol do boja veľkú krajinu! Nech Stalin ako jasný sokol hľadí na Sevastopol a nepriatelia sa strachmi trasú!, spieva Sergej Kuročkin, zaslúžilý umelec Krymu.
Pieseň zložil po tom, čo bol ukrajinský polostrov anektovaný Ruskom. Muž, ktorý rád vystupuje na javisku v uniforme plnej metálov, sa Stalina v čiernomorskom prístavnom meste stále nedočkal. Začiatkom tohtoročného februára sevastopolskí komunisti obnovili petičnú akciu na podporu návratu pomníka sovietskeho vodcu na námestí pred miestnou stanicou, kde do roku 1956 stál.
Potom si po neho prišla Chruščovova destalinizácia verejného priestoru. Snaha tamojších komunistov sa zdá márna a nezostane im nič iné, než si aj naďalej pohmkávať pesničku krymského barda. I u nás sa na oslavu tohto „oceľového muža“ čo-to popísalo.
Za všetko len malá ochutnávka z básne Ctibora Štítnického: A pieseň rastie ďalej/keď v spánku, v ľahkom sne/na ústach mojej malej/sladký smiech bubloce/a keď sa moja žena/k postieľke nakloní/tou krásou premožená,/to vo mne srdce spieva/ako kremeľské zvony./A šepce: Vďaka, Stalin!
Ako sa uvádza v poznámke k výberu veršov zbierky Stalin je život lidí budoucích, „zborník neobsahuje všetky básne napísané na oslavu Stalinovej veľkosti. Redakčná rada... zahrnula do zborníka len básne vysokej umeleckej úrovne“.
Aj samotný adresát týchto veršov – vlastným menom Josif Vissarionovič Džugašvili – bol umelec. Písal básne, doslova hltal knihy, veľmi pekne kreslil. A podobne ako zostavovatelia zbierky dokázal oddeliť zrno od pliev. Niekedy tak dôkladne, že ani zo samotných zrniek toho veľa nezostalo.
Byrokrat a tyran
Tú svojskú drsnú poetiku si pestoval už od detstva. Keď ho netĺkol otec – alkoholik, hrával sa
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 84% na dočítanie.
Zostáva vám 84% na dočítanie.