Veľká noc bola pre našich predkov a stále to platí, že zostáva aj pre nás, veľmi významná. Prečo sa dodnes zachovalo tak veľa zvykov? Prečo práve tento sviatok?
Je to kresťanský sviatok, no zachovali sa prvky, ktoré súvisia s predkresťanským obdobím. Starí Slovania samozrejme neslávili veľkonočné sviatky, oni to nazývali letnými sviatkami. Nepoznali totiž jar, iba leto a zimu.
Riešili rituály, ktoré mali odohnať zimu, choroby, smrť, hlad. Chceli nimi prilákať teplo a leto. Po prijatí kresťanstva sa sa zvyky menili. Cirkev sa celkom premyslene rozhodla do najväčších pohanských sviatkov zasadiť kresťanské slávenie Veľkej noci. Sú tam prvky a zvyky, ktoré siahajú do predresťanského obdobia, napríklad vynášanie Moreny alebo prinášanie letečka. Tieto zvyky sa tradujú momentálne hlavne cez folklórne skupiny a súbory.
A ako je to s bežnými zvykmi, ktoré sa praktizujú v rodinách?
Pretrvalo šibanie a polievanie. Na východnom Slovensku to funguje viac ako na západnom. No tento zvyk sa postupom rokov veľmi pokrivil. Pôvodne išlo o to, že slobodný muž zobral mladý vŕbový prútik, ktorý bol naliaty miazgou, dal sa ohnúť, nim sa dotkol nôh, rúk a zadku ženy. Bolo nevyhnutné, aby žena bola počas celého roku zdravá a vitálna, aby mohla porodiť deti. Išlo o prosperitu v zmysle plodnosti. Dnes dievčatá protestujú, že sa nenechajú zbiť do modra.... Na východe sa nešibalo, viac sa polievalo. Vode sa totiž pripisovala silná očistná funkcia, verilo sa, že tečúca voda zmyje aj kožné defekty. Keď boli dievčatá na Veľkú noc poliate, verili, že im to zabezpečí krásne husté vlasy a čistú hebkú pleť.
Dnes je tá filozofia iná, je lepší pokrivený zvyk ako žiadny?
Mnohé dievčatá nechcú byť vyšibané, lebo to bolí, je to nepríjemné. Chlapci si vypijú a už strácajú mieru. Rovnako je to aj s polievaním a nie všade sa tieto zvyky prijímajú s pozitívnym ohlasom. Ale je to v nás. Chlapci totiž nevedia, prečo sa šibe.
Vedia, lebo šibe sa predsa pre peniaze...
Presne tak.
Zostáva vám 62% na dočítanie.