Ľudmila Ignatenková
Ľudmila bola manželkou hasiča Vasilija Ignatenka. Svedectvo o tom, čo sa v osudný deň a v nasledujúcich týždňoch dialo, priniesla sama Ľudmila, a to pre účely napísania knihy Modlitba za Černobyľ: kronika budúcnosti bieloruskou spisovateľkou Svetlanou Alexijevičovou, držiteľkou Nobelovej ceny za literatúru.
Rozprávanie začína tým, ako s Vasilijom žili v ubytovni hasičskej stanice, kde aj pracoval a kuchyňu mali spoločnú s ďalšími tromi pármi, ktoré tam s nimi bývali, napísal portál The Guardian.
V osudnú noc ich zobudil hluk, všetko čo však z okna ubytovne videli, bola obloha osvetlená plameňmi. Jej manžela skoro ráno povolali hasiť požiar a bol aj medzi prvými na mieste nešťastia. Ráno jej oznámili, že sa jej manžel nachádza v nemocnici.
Akonáhle zistila, aká je situácia vážna a že nikoho k zraneným kvôli radiácii nechcú púšťať, zľakla sa, že už manžela neuvidí. V tej chvíli už totiž vedela, že čaká Vasilijovo dieťa.
Ten bol hospitalizovaný v špeciálnej nemocnici pre rádiológiu, ale prístup do nej bol mimoriadne obmedzený. Scéna s podplácaním, aby mohla ísť ďalej k manželovi, je v tomto bode (okrem mnohých iných v jej prípade) verná seriálu Černobyľ.
V nasledujúcich dňoch si Ľudmila prešla peklom. Pozorovala, ako jej manžel v agónii trpí, až nakoniec na štrnásty deň zomrel. Keď sa jej o niekoľko mesiacov narodilo vytúžené dieťa, dala mu meno Natašenka, ako si želal Vasilij.
Dievčatko však zomrelo štyri hodiny po narodení. Diagnostikovali mu cirhózu pečene a vrodenú chorobu srdca, ktoré boli spôsobené vysokou dávkou ožiarenia. Pripiatský hasič bol jedným z 28 záchranárov, vrátane zamestnancov elektrárne, ktorí zomreli na ožiarenie pár týždňov po výbuchu.
Popálil sa o kusy grafitu z reaktoru a na mieste dostal smrteľnú dávku radiácie, uviedol portál Newsweek a dodal, že práve "Vasilij a Ľudmila sú tvárou tých, ktorí robili špinavú prácu za ostatných a trpeli za ňu."
Ľudmile bol neskôr pridelený dvojizbový byt v Kyjeve. O niekoľko rokov neskôr sa jej narodil syn Anatolij. V novinách Fakty a komentáre zo septembra 2000 sa uvádzalo, že „Ľudmila žije veľmi skromne, nedostáva dôchodok za stratu živiteľa rodiny, nechodí po vládnych úradoch, ale robí všetko pre to, aby bol jej syn šťastný“.
Príbehy ďalších osobností spätých s černobyľskou katastrofou nájdete na ďalších stránkach: