Pripomína to poklop od kanála! Čo tu robí to obilné silo? Keď oproti honosnému vchodu do cisárskeho paláca Hofburg vo Viedni postavili podľa jeho návrhu obchodný dom bez akýchkoľvek ozdôb, pekne to schytal.
Písal sa rok 1909 a v móde boli bohato členené fasády. Ornamentmi však Adolf Loos odjakživa opovrhoval. „Okno má slúžiť iba na prepúšťanie svetla,“ tvrdil. Počas prvej svetovej vojny svoje učenie naplno rozvinul a pomenoval ho raumplan (priestorový plán, poz. red.).
Kontroverzný a problémový
„Bežný projektant robí dvojrozmerný plošný plán. Architektúra je však trojrozmerná. Preto nenavrhujem pôdorysy, fasády a rezy. Navrhujem priestory. U mňa neexistuje prízemie a prvé poschodie. U mňa ide iba o súvisiace kontinuálne priestory. Každá miestnosť predsa potrebuje inú výšku: jedáleň musí byť vyššia ako špajza.“
Nie všetci jeho prístupu rozumeli. Mnohí tiež poukazovali na Loosov zvláštny osobný život. Narodil sa v roku 1870 do rodiny brnenského sochára a od detstva s ním boli problémy.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 65% na dočítanie.
Zostáva vám 65% na dočítanie.