V sobotu 26. apríla 1986 o 1:23:48 miestneho času sa v štvrtom reaktore černobyľskej elektrárne (známom ako Černobyľ-4) odohrala katastrofálna parná explózia, ktorá vyústila do požiaru, série ďalších explózií a roztavenia jadra reaktora.
Do vzduchu sa uvoľnil rádioaktívny mrak, ktorý postupoval cez západnú časť Sovietskeho zväzu, východnú Európu a Škandináviu. Vedci sa ani po rokoch nevedia presne zhodnúť, koľko priamych a nepriamych obetí mala katastrofa obrích rozmerov.
AIDS Černobyľu
Niektorí preživší trpia rakovinou, iní oslabením imunitného systému či syndrómom, ktorý miestni obyvatelia nazvali „AIDS Černobyľu", uvádza portál The New York Times. Pozemok v okruhu takmer 30 kilometrov mal kvôli dosahu jadrovej katastrofy zostať neobývaný.
Napriek tomu niektorí ľudia svoje domovy neopustili. Nebezpečenstvu z ožiarenia neveria a v zakázaných vodách okolia Černobyľu, v Pripiati, naďalej lovia miestni rybári.
Jednou z "trvaliek" Pripiati je aj Nataša Čikalovetsová, ktorá na otázku reportéra z The Christian Science Monitor ešte v roku 2001 odpovedala jasne: „Čo je to žiarenie? Vtedy sme to necítili, necítime to ani teraz. Môj sused raz prekopal záhradu a hľadal žiarenie. Nenašiel nič, tak ostal."
Čo je však stále živé, sú spomienky na tých, ktorí v čase najväčšej jadrovej katastrofy dejín stáli v centre diania. Niektorí z nich katastrofu nevedomky spustili, iní vedome mlčali, a potom tu boli ešte hrdinovia, ktorí šli vedome na smrť, no nevedomky zachránili Európu pred ešte väčšou katastrofou.
Prinášame vám príbehy osobností, zákulisie katastrofy, tragické konce padlých hrdinov a niekedy bizarné až nespravodlivé konce tých, ktorí stáli za jednou z najstrašnejších rán ľudstva. Nájdete ich na ďalších stránkach.