Václav, spomínate rád?
Václav: Na niečo áno. Práve tu boli z televízie natáčať dokument o Karlovi Vágnerovi, s ktorým sa poznáme od roku 1965. Spomínali sme na moje posledné dueto s Helenou Vondráčkovou. Karol nás vtedy sprevádzal so svojím orchestrom. Je to tá slávna pieseň Znala panna pána z filmu Ako utopiť doktora Mráčka, ktorý v televízii stále opakujú.
Spievali ste tú pieseň niekedy spoločne naživo?
Václav: Pri comebacku Golden Kids v roku 1994. Inak sme ju ani spoločne nenahrávali, najskôr naspievala Helena v štúdiu svoje party a potom ja.
Pred mikrofónom ste stáli prvýkrát už v troch rokoch a rovno z toho vznikla platňa. Máte ju ešte niekde?
Jan: Asi by sme ju niekde našli, to ešte ani nebol vinyl. Nahrávku sme použili na albume Planetárium (detský hlas Václava Neckářa počuť na konci skladby Swingujúci Jupiter).
Václav: Zaviedla ma tam babička. Asi chcela mať pamiatku. Bolo to slávne štúdio Adolfa Řípu hore pod strechou v Lucerne.
Jan: Zaujímavé je, že tento pán Řípa sprevádzkoval a postavil štúdio Mozarteum, kde sme za socializmu nahrali s Bacilmi všetky albumy. Bolo to jedno z mála štúdií Supraphonu, ktoré vydržalo dlho. Teraz už je zlikvidované. So synom Adolfa Řípu Michalom som sa zhodou okolností stretol na vojne v Miloviciach v auguste 1968.
Václav: A s Michalom sme tiež odišli s Bacilmi v roku 1981 do Ruska.
Jan: Áno, pretože som tušil, že keď sa nám v Rusku niečo pokazí, budeme nahraní.
Zostáva vám 88% na dočítanie.