Vyhodené predmety premieňa na originálne, luxusné. Učme sa vidieť skrytý potenciál vecí, tvrdí dizajnér

Vaša tvorba je natoľko originálna, že sa mi prieči zahrnúť ju pod termín upcyklácia, ale nesie aj tieto rysy. Bola transformácia starých vecí na nové témou už v čase, keď ste začínali?

Trend to ešte nebol, ale aj na Slovensku už boli nejakí pionieri – medzi umelcami a ľuďmi z VŠVU. Vo veľkom sa vtedy začali skloňovať slová kreatívec a kreatívny. Nastupoval handmade, prišiel prvý portál, ktorý takúto tvorbu zastrešoval, objavili sa prvé malé trhy. V zahraničí to už bolo zabehnuté. U mňa to však vyšlo zvnútra, zahraničnú scénu som nesledoval. Až následne som si uvedomil, že to, čo robím, nie je nič nové, že ide o vzmáhajúcu sa vlnu, že som súčasťou niečoho väčšieho, a zároveň som si držal – a držím – svoju líniu.

V galérii si pozrite ukážku jeho jedinečnej tvorby: 

Kedy sa vo vás objavila schopnosť uvidieť v predmete jeho nový, dovtedy skrytý potenciál?

Už v detstve ma fascinovali škrupiny z kokosových orechov, ktoré zostali po Vianociach. Mal som veľkú potrebu ich obrúsiť, zistiť, čo sa pod ich chĺpkami nachádza, odstraňovať vrstvy. Keď som pod nimi objavil krásny čokoládový materiál, bol som ohúrený. Robil som z toho potom rôzne šperky, sponky pre sestru... A vôbec – celé detstvo som niečo tvoril, vyrezával z dreva miniprívesky, minisošky. Nebolo to však ešte o prerábaní konkrétnych predmetov, táto poloha sa u mňa zjavila až na začiatku vysokej školy.

Prečo ste sa rozhodli študovať architektúru, a nie dizajn?

V tom má podľa mňa prsty môj tatino, ktorý bol stavebný inžinier. Navrhoval zdravotechnické zariadenia budov, pomáhal som mu kresliť výkresy, zarábal som si tak ako brigádnik. Pomáhal som mu tiež stavať chatu, pílili sme dosky, frézovali, hobľovali. Celkom dobre mi takisto šla výtvarná. Študoval som teda so zámerom, že budem stavať domy, no zároveň sa u mňa zjavila potreba prerábať predmety. Napríklad som zo starej ryžovej kefy vytrhal vypadávajúce chlpy a spravil som z nej stojan na ceruzky. V kruhových chrómovaných dvierkach z pračky Tatramat som zas videl rám na zrkadlo, zo zaujímavého pántu som si vytvoril sklápací nočný stolík...