Ako jedna z prvých ste kritizovali elektrické obojky a iné formy trestu, ktoré tréneri učia ľudí. Aj kvôli tomu ste si založili vlastnú psiu školu?
Kritizovala som skôr ostnaté obojky a fyzické tresty, čo boli v tom čase bohužiaľ bežné praktiky. A presne to bol impulz robiť veci inak a neskôr tieto myšlienky aj šíriť. V tom čase bol „pozitívny výcvik“ prakticky neznámy.
Svoju vlastnú metódu ste začali spisovať a vymýšľať ešte na gymnáziu. Verili vám vtedy rodičia, že sa vám to podarí?
Nie je to moja metóda, je to forma „pozitívneho výcviku“, ktorá v tom čase už bola známa v Spojených štátoch. Metóda sa mi veľmi zapáčila, videla som obrovské zmeny a pokroky hneď po prvom tréningu, preto som sa ju rozhodla s nadšením šíriť ďalej medzi ľudí. Mamka bola od začiatku pri mne a podporovala ma, aj jej sa priečil prístup v rámci cvičenia psov, takže v tom videla veľký zmysel.
Psa je možné vychovať bez trestov, ale čo je prvá rada, ktorú dávate neskúseným majiteľom psa?
Všetko je o vzájomnom prepojení, vzťahu a zdravých hraniciach, na tom je najlepšie pracovať hneď od príchodu psíka domov. Pokiaľ ľudia nemajú s výchovou psíka skúsenosti, je ideálne vyhľadať dobrého trénera, ktorý im pomôže s výchovou. Čím skôr, tým lepšie. Keď začnete hneď od prvých spoločných dní správne, dá sa predísť mnohým problémom.
Zostáva vám 63% na dočítanie.