Príbehy generácie, na ktorú sa (ne)zabúda: Držal mi pištoľ pri hlave a hovoril, nech si ľahnem. Ja, že nie

Klopem na dvere.

„Poďte ďalej.“

„Ja som tá, ktorá by sa s vami rada rozprávala o tom, čo ste prežili. Vraj ste súhlasili, tak som tu.“

„Posaďte sa, ale neviem, čo by som vám mohla povedať, či vám budem pripadať zaujímavá...“

Klopala som na desiatky dverí v Domove seniorov Kamenec v Ostrave. Zakaždým to začalo rovnako, s ľahkou nedôverou a pochybnosťami. Potom som so zatajeným dychom počúvala príbehy veselé, smutné, neuveriteľné, dojemné, krátke i dlhé.

Tváre, ktoré ukrývajú nezabudnuteľné a fascinujúce osudy, si pozrite v galérii:

​„Bol vysoký. Držal mi pištoľ pri hlave a hovoril, nech si ľahnem. A ja, že nie. On zase, nech ľahnem. Nie. Hrýzla som ho do ruky, kričala, nakoniec prestal. Hrozná doba to bola. Teta bola v siedmom mesiaci a napriek tomu ju znásilnili. Bolo im to jedno. Mazali sme si tváre, aby sme vyzerali staršie,