Sedemdesiatpäťročná žena z talianskeho mesta Pavia podala žalobu na svojich dvoch synov. Čo jej urobili? Nechcú sa odsťahovať. Jeden má štyridsať, druhý o dva roky viac a obaja stále bývajú v jej dome. Začalo jej to prekážať.
Sudkyňa žalobkyni vyhovela. V rozsudku uviedla, že podľa talianskeho práva nemá plnoletý človek nárok bývať v dome svojich rodičov, ak si to oni výslovne neprajú. Páni dostali prikázané sa do konca roka vysťahovať.
„Správu som vytlačila a prilepila Petrovi na dvere pri jeho izbe. Veľmi dobre sa bavil, zdieľal ju s kamarátmi, ale neviem, či pochopil, že sa mu tým snažím niečo naznačiť,“ hovorí päťdesiattriročná učiteľka, ktorej tridsaťročný syn stále žije vo svojej detskej izbe.
Tá sa nijako výrazne nezmenila od čias, čo v nej prebýval ako školák a študent. Na stenách visia plagáty a ocenenia zo športových súťaží, na polici sú vystavené modely áut, na skrini leží futbalová lopta. Peter po maturite zmenil niekoľko zamestnaní, teraz pracuje vo firme na výrobu automobilových súčiastok.
„Prispieva mi na jedlo, ale veľa od neho nechcem, brala som to tak, že si šetrí na vlastné bývanie,“ rozpráva matka. „Avšak pri súčasných cenách je nereálne, že by si niekedy zaobstaral vlastné bývanie, na hypotéku rozhodne nedosiahne. Hovorí, že nechce vyhadzovať peniaze za nájom. Rozumiem, keď má kde bývať, prečo platiť šesťsto eur za nejakú garsónku?“
Na druhej strane sa jej nezdá normálne, keď tridsaťročný muž stále býva s mamou.
Zostáva vám 84% na dočítanie.