Čo je dôležitejšie? Mať dobrých priateľov, ktorí pomôžu, keď treba? Alebo rodinu, to znamená deti, vnúčatá, skrátka početné príbuzenstvo, ktoré sa postará a bude oporou? Tých, ktorí považujú za správnu odpoveď druhý variant, je viac. Lenže spoločnosť sa mení a priateľstvo začína hrať v starobe rovnako veľkú úlohu ako rodina, ak nie dôležitejšiu.
Ostravské domovy seniorov nedávno obchádzal muž, ktorým mal vyše sedemdesiat, a vypytoval sa, či by pre neho niekde nebolo voľné miesto. Všade sa mu divili. Vyzerá zdravo, v dobrej kondícii, teda nemá šancu, pretože domovy seniorov prijímajú takmer výhradne záujemcov s veľkými zdravotnými ťažkosťami, osamelých a odkázaných na pomoc iných.
„Ale predsa máte deti. Vari si s nimi nerozumiete?“ „Neviem, nepamätám si, že by sme spolu niekedy boli dlhšie ako dve hodiny. Majú svoju prácu, svoje starosti, vidím ich párkrát do roka, obvykle na narodeniny a Vianoce, to mi vždy prinesú knižku.“
Zo štúdie Európskeho centra pre politiku a výskum vyplynulo, že každý piaty Európan v seniorskom veku má pocit, že mu chýbajú kamaráti, s ktorými by si rozumel a ktorí by zdieľali podobné názory a hodnoty.
Ministerstvo priateľstva
Rozruch pred časom spôsobil francúzsky filozof Geoffroy de Lagasnerie, keď zverejnil čosi ako manifest za väčšie uznanie priateľských vzťahov. Prekáža mu, že v spoločnosti sa za najvýznamnejší model považuje tradičná rodina, lenže tú v mnohých prípadoch tvorí skupina viac či menej rozhádaných a vzájomne sa neznášajúcich ľudí.
Zostáva vám 78% na dočítanie.