Podmanivý zamatový hlas, plachý úsmev, ale i prenikavý pohľad. Pre mnohých je práve to esencia jedného z najznámejších slovenských hercov staršej generácie. Ladislav Chudík bol človekom, ku ktorému mnohí vzhliadali priam s posvätnou úctou a bázňou. Stal sa akousi nedotknuteľnou ikonou až bájnym tvorom.
No ľudskosť, ktorú sme obdivovali, bola vykúpená rokmi neistoty, duševného strádania, obetavosti i ťažkých rozhodovaní. Hoci mu storočnica unikla „len“ o deväť rokov, práve okrúhly dátum je príležitosťou pripomenúť si i tento rozmer jeho bohatého života.
Nič z teba nebude
Lacko sa narodil 27. mája 1924 v Hronci a ako jediné dieťa sa prirodzene stal stredobodom záujmu svojich rodičov. Veľkou oporou pre citlivého chlapca bola predovšetkým mama Albína, ktorá syna podporovala a priviedla ho aj k umeniu. Opakom bol otec Ferdinand.
Mal za sebou drsné skúsenosti z bojov prvej svetovej vojny a tvrdú náturu utužovala aj práca na železnici v Podbrezovej. Zoceľovať sa rozhodol i syna, prísna výchova zahŕňala aj metódy ako kľačanie na kukurici či výprasky remeňom.
No viac ako fyzickú bolesť si syn v sebe niesol následky viet typu „Aj tak z teba nikdy nič nebude“ alebo „Komediantstvom sa neuživíš“ v reakcii na Ladislavovo pôsobenie v ochotníckom divadle a túžbe sa v tomto ohľade rozvíjať. Aby toho nebolo málo, Lacko býval často chorý, okrem zápalu pľúc jeden čas musel pre problémy s chrbticou spávať v sadrovom lôžku, trápievali ho aj silné bolesti hlavy.
Od štrnástich rokov si prakticky denne písal poznámky do zápisníkov, ktoré počas nekonečných pobytov v nemocnici nazval Denníkom smrti. Tá sa však od neho držala v úctivej vzdialenosti. Vďaka športu a spomínanému ochotníčeniu sa mladík z najhoršieho vystrábil a absolvoval gymnázium v Kremnici, hoci zďaleka nepatril k premiantom ani bezproblémovým žiakom.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 83% na dočítanie.
Zostáva vám 83% na dočítanie.