Čemu se podobáš/ve svý velikosti // seš dotek /hvězda/nebo zbytek kostí // čemu se podobáš/ve svý velikosti/seš spasitel/zvláštnost/nebo plamen // čemu se podobáš ve/svý velikosti // seš pravda/bůh/nebo tuna ješitností // čemu se podobáš/ve svý velikosti // hov*u hov*u hov*u hov*u/hov*u hov*u hov*u hov*u.
Pavel Zajíček nemal jazyk kazateľa – témami si však boli blízki. Jeho nihilistické a provokatívne texty v sebe niesli apel i etickú výzvu – ako v článku pre Lidové noviny konštatuje aj literárny kritik Martin Machovec. A narážajúc na Zajíčkovu inšpiráciu raným kresťanstvom, nazýva ho dokonca „‘hlásateľom radostnej zvesti‘, onoho svojho druhu evanjelia, že je možné žiť, žiť aj radostne, nezávisle od totalitného režimu aj pseudohodnôt rádoby konzumentskej spoločnosti“.
Kapela DG 307, ktorú v 70. rokoch spoluzakladal, stelesňovala podľa Ondřeja Bezra všetku silu protestu proti totalitnému establišmentu. „(...) spriatelení a personálne sa priebežne prelínajúci Plastic People of the Universe zneli oproti ‘Dégéčku‘, pri všetkej úcte, takmer ako kúpeľný promenádový orchester,“ píše v nekrológu pre Lidové noviny.
Pavel Zajíček medzi tvorbou a životom nerozlišoval.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 87% na dočítanie.
Zostáva vám 87% na dočítanie.