Všetci robíme chyby a robíme ich pravidelne. Niektoré sú malé, iné väčšie a niektoré zásadné. Počet chýb, ktorých sa rôzni ľudia dopúšťajú, súvisí tak do značnej miery s tým, koľko rozhodnutí robia.
Pokiaľ zastávame vyššie postavenie a prijímame rozhodnutí viac, častejšie sa aj dopúšťame chýb.
Zo svojich chýb nemá nikto radosť a tie väčšie bývajú pre väčšinu z nás nepríjemné. Rôzni ľudia sa však vzájomne líšia tým, ako na chyby, ktorých sa dopustili, reagujú.
Tri typy reakcií
Ich reakcie väčšinou spadajú do troch skupín. Do prvej patria tie, keď ľudia svoje pochybenia otvorene priznajú: „Mali ste pravdu, nemali sme to robiť.“ Druhú skupinu tvoria tí, ktorí pripustia, že pochybili, neurobia to však celkom jednoznačne a svoju chybu sa snažia aspoň čiastočne zastrieť: „Na správne rozhodnutie nebolo dosť času, ale nabudúce by sme asi mali postupovať inak,“ alebo „Urobil som to len preto, že som chcel pomôcť.“
Do tretej spadajú potom tí, ktorí svoju chybu uznať odmietajú, a to aj napriek jasným dôkazom o tom, že sa zmýlili. Svoju chybu buď obhajujú, alebo ju zvaľujú na iných, napríklad slovami. „Moja chyba to nie je, povedal som len názor, ktorý som čítal v odbornom časopise.“
Reakcie patriace do prvých dvoch skupín sa týkajú ľudí, ktorí sú schopní a ochotní prevziať zodpovednosť za chyby, či už úplne alebo aspoň čiastočne. Netvrdia, že mali pravdu, keď to tak nebolo. Tretia reakcia sa dotýka ľudí, ktorí svoju chybu takmer za žiadnych okolností nepripustia a jasné fakty hovoriace o ich chybe odmietajú.
Čím sa obe skupiny ľudí svojou povahou od seba líšia?
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 76% na dočítanie.
Zostáva vám 76% na dočítanie.