Ako sa máte, pani Pawlowská? Nepýtam sa len zo zdvorilosti, ale preto, že titulky o vašej jesennej chorobe zneli hrozivo.
Ďakujem, už sa cítim lepšie, teraz som v rekonvalescencii.
Viem, že nechcete hovoriť, čo presne vám bolo, ale dokázali ste aspoň v nemocnici rozosmiať sestričky?
Myslím si, že nie, bola som veľmi pokojná a mlčanlivá pacientka.
Možno sa tešili, že bude sranda.
No áno, ale ja som ležala na JIS-ke a tam asi odo mňa nikto hurónsku srandu nečakal (smeje sa).
Načerpali ste v nemocnici inšpiráciu do svojich budúcich kníh?
Veľa som myslela na spisovateľku Betty MacDonaldovú, ako písala o svojom pobyte v tuberkulóznom sanatóriu. Aj ja som podobne nahliadala na ľudí okolo, takže určitá inšpirácia to bola, ale ešte som ju nespracovala natoľko, že by som o tom začala niečo písať.
Máte za sebou okrúhle narodeniny. Keby ste si mohli priať akýkoľvek darček, čo by to bolo?
Ako ma na jeseň skolila choroba, tak sa u mňa odvtedy všetko točí okolo zdravia. Preto keď sa pýtate na darček, hneď mi napadá, že by som si priala, aby som sa už cítila úplne dobre a nemusela si uvedomovať, že môjmu organizmu zatiaľ stále ešte niečo chýba.
To je pochopiteľné. Ale skúste sa zasnívať – až sa úplne uzdravíte a mohli by ste si priať čokoľvek, čo by to bolo?
Ale tak zas ja mám veľké predstavy.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 90% na dočítanie.
Zostáva vám 90% na dočítanie.