Môže puberta dieťaťa prebehnúť v pokoji?
Čo je to pokojná puberta? Existuje mnoho rodičov, ktorí za ňu považujú to, že sa dieťa dobre učí a počúva na slovo. Pre iných môže byť pokojnou pubertou to, že dieťa nerobí problémy, chodí do školy, nepije alkohol a neberie drogy. A medzi tým je obrovské pole, kde nás čaká množstvo otáznikov: čo sme ako rodičia schopní tolerovať, čo môžeme rešpektovať, čo je u nás už cez čiaru a pri čom sa už o dieťa bojíme. V tom sa všetci môžeme zásadne líšiť. Ideálne samozrejme je, keď s nami dieťa do určitej miery komunikuje a keď nemá nejaké prehnané emočné kolapsy, ktoré už doma zvládnuť nedokážeme. Ale myslím, že väčšina rodičov sa zhodne na tom, že je dôležité, aby si deti prešli pubertou bez toho, aby si počas nej nejako ublížili, boli prehnane nešťastné, aby nejakým spôsobom zvládli školu a nedostali sa do problémov. To by som považoval za zlatý štandard.
A dá sa vopred odhadnúť, či to s naším potomkom bude mávať, alebo či nás naopak čaká ten zlatý štandard?
Úplne presne sa to odhadnúť nedá, ale určité indície tu máme: veľa tomu napomáha prirodzene harmonické alebo relatívne nekonfliktné rodinné prostredie, teda keď dieťa vyrastá v rodine, kde sa ľudia síce môžu z času na čas pohádať, ale kde sa vedia uzmieriť, v zásade sa majú radi, sú schopní sa dohovoriť a nežijú v extrémnom napätí či v nejakej šialenej situácii. Bezpečný domov je dobrý základ pre pokojný priebeh puberty. Ďalším faktorom je temperament dieťaťa. U detí, ktoré sú odmalička "divokejši" alebo už spĺňajú niektoré kategóriu ADHD, sa dá tiež očakávať, že ich puberta bude aj divoká. Ale to neznamená, že bude nebezpečná. Musíme len jednoducho počítať s tým, že dieťa nebude sedieť v kúte. A že u „problémových“, ktorým sa občas stáva, že majú sem tam nejaký „malér“, a ktorí dorazia do puberty s početným kázaním a so zložitým vzťahom k autorite, sa môže nazbierať pocit menejcennosti a môžu mať problém s autoritami alebo väčšiu potrebu sa vymedzovať.
Naznačili ste, že dobrým podhubím je pokojné rodinné zázemie. Znamená to teda, že napríklad v rozvedenej rodine alebo v rodine s jedným nedostupným rodičom by mohla byť puberta problém?
Mal som na mysli skôr bezpečné a stabilné rodinné zázemie. Pocit bezpečia môže dieťa získať, aj keď vyrastá len u mamičky alebo keď je v striedavej starostlivosti. Dnešný svet nie je ideálny a takých detí je množstvo. Absolútne zásadný je tu však pre ne pocit bezpečia a toho, že sú milované. Deti musia vedieť, že ich máme radi, aj keď nastanú napríklad problémy, na ktorých sa spolu nezhodneme.
Ako im dať najavo, že sme tu pre nich, že majú doma bezpečné zázemie, keď nás nevnímajú, nepočúvajú alebo keď s nimi nedokážeme nájsť vhodný komunikačný kanál?
Je množstvo spôsobov, ktorými môžeme dať najavo, že ich máme radi. To, že im to povieme a oni nám na to neodpovedia alebo sa tvária kyslo, ešte neznamená, že to nepočuli.
Zostáva vám 69% na dočítanie.