Sudičky, ktoré 8. novembra 1900 stáli pri kolíske Margaret Munnerlyn Mitchellovej, zrejme mali fantáziu. Dievčatko narodené v Atlante, V hlavnom meste juhoamerickej Georgie, dostalo do vienka odvahu, krásu, talent aj dávku nespútanosti.
„Budem jednou z najslávnejších lekárok,“ odriekavala malá Margaret v spoločnosti dám, ktoré na popoludňajšie večierok pozvala jej matka. Lenže slušné dievčatko vzápätí utieklo do záhrady a hralo sa tam s chlapcami.
Vyrastala v prostredí zaistenej strednej triedy, v rodine hugenotských osadníkov z Južnej Karolíny. Od svojich rodičov (otec bol právnik a uznávaný odborník na históriu Atlanty a Georgie), starých rodičov i černošských služobníkov počúvala príbehy, osudy príbuzných, ktorí sa zúčastnili občianskej vojny, hltala spomienky na starý Juh, vypálenie Atlanty Yankeeami aj opisy dní rekonštrukcie.
To všetko ju nepochybne inšpirovalo. Aj keď v pamätiach napísala: "Vedela som o vojne všetko. Jediné, čo som až do desiatich rokov netušila, bolo, že Juh vojnu prehral." Na medicínu nakoniec naozaj nastúpila, ale s jej budúcnosťou sa zahral osud.
Jej matka podľahla španielskej chrípke a Margaret, ktorú štúdium na Smith College v Massachusetts aj tak príliš nebavilo, sa vrátila k otcovi do Atlanty, kde v roku 1918 prevzala starostlivosť o domácnosť.
Pán „osudový“
Možno to bola nuda, ktorá ju v roku 1922 vohnala do prvého sobáša. Ružové okuliare lásky ale čoskoro spadli a z muža menom Berrien „Red“ Upshaw sa vykľul pašerák alkoholu, ku ktorému mal aj mimo „práce“ kladný vzťah. Navyše to bol násilník. Rozvod na seba nenechal dlho čakať. Ale nebola to len svadba, ktorá premenila doterajší život mladej ženy.
Rozhodla sa totiž porušiť konvencie
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 73% na dočítanie.
Zostáva vám 73% na dočítanie.