Pred voľbami pretekajú nielen schránky letákmi, ale aj emócie pri rodinných stoloch počas obeda. Jedni majú pocit, že vedia najlepšie, čo táto krajina potrebuje. Iní túžia zmeniť „úplne iracionálnu voľbu“ svojich rodičov a starých rodičov, a tak ich bombardujú argumentmi.
Ako je možné, že vlastný priateľ, s ktorým si zakladáme rodinu, volí strany v úplne opačnom spektre ako ja, to nemyslí na naše budúce deti? A čo naši, to je im úplne jedno, že sa ich voľbou vraciame desiatky rokov späť a možno tým stratíme slobodu?
Či tak alebo onak, nenechajte si rodinné väzby zničiť odlišnými politickými názormi, varuje psychoterapeutka platformy Hedepy Zuzana Steigerwaldová a radí, ako na kritickú rodinnú komunikáciu, aby bolo stále o čom hovoriť a nikto z nej nevyšiel ranený.
Politika totiž nie je len názor, pokiaľ sa o ňu zaujímame hlbšie a dlhšiu dobu, je to súčasť našej identity, rovnako ako identity našich blízkych. A tak je jasné, že sa tieto debaty môžu rýchlo vyostriť a zanechať hlboké stopy.
"Politické rozhovory v rodinách totiž nie sú len o politike, ale nesú v sebe silnú emočnú nálož. Stretávajú sa v nich hodnoty, skúsenosti, lojalita i potreba cítiť sa prijímaný. Odrážajú náš vlastný morálny kompas a predstavu o svete. Preto bývajú tieto rozhovory také krehké. Dotýkajú sa toho a dotýkajú sa toho, Zuzana Steigerwaldová.
Akékoľvek protichodné názory v rodinných politických rozhovoroch teda nehladkajú človeku len ego, ale môžu spôsobovať pocit ohrozenia. Obzvlášť, keď prichádzajú od blízkeho človeka. "V rodinách sa k tomu navyše pridáva dlhá história vzťahov zahŕňajúca nevyslovené očakávania, staré spory alebo potrebu mať pravdu. To všetko môže spôsobiť, že sa debata vyostrí," dodáva psychoterapeutka Zuzana Steigerwaldová.
Vypäté politické debaty pri rodinnom stole narúšajú pocit spolupatričnosti a rúca naše základné istoty. Už evolúcia to v nás totiž nastavila tak, že odlišný názor vo vnútri blízkej skupiny – napríklad rodiny – môže pôsobiť ako ohrozenie jednoty. „V skutočnosti tak nejde len o stret názorov, ale o stret dvoch životných svetov, ktoré si prestávajú rozumieť, hoci sú si stále blízke,“ vysvetľuje odborníčka.
Navyše do toho všetkého vstupujú rodinné úlohy. „Rodič má často potrebu vysvetľovať a odovzdávať rady, zatiaľ čo dospelé dieťa chce prejaviť vlastný názor a vymedziť sa,“ dodáva. A tak sa z podnetného rozhovoru stáva rodinný boj o moc a uznanie, na ktorý naša psychika reaguje zvýšeným napätím, obranným postojom a niekedy aj útokom.
Nesnažte sa príbuzných prehádať
Ako spoznáme, že naša rodinná debata bude prínosná?
Zostáva vám 62% na dočítanie.
