Čím kancelárie zvyšujú kreativitu, ako naopak podporujú stres a čo hovorí odborník na open space?

Ako ste sa dostali ku psychológii architektúry?

Vždy som bol veľmi citlivý na to, ako na mňa vplýva priestor okolo. Ak som sa niekde necítil príjemne, snažil som sa to zmeniť. Keď sme išli s kamarátmi na chatu, balil som so sebou rôzne lampy a lampičky, ktoré spríjemnili osvetlenie v miestnosti. Vyštudoval som aplikovanú psychológiu, ktorá sa zaoberá tým, ako vniesť poznatky zo psychológie do iných odborov. Pomáhal som spolužiačke s diplomovou prácou o firme HB Reavis - pracovali sme na štúdii, ako motivovať ľudí, aby chodili častejšie po schodoch. Ukázalo sa, že samotný návrh schodiska má veľmi veľký vplyv na to, či ľudia po nich budú chodiť alebo nie. Prišli sme na to, že veľmi záleží na tom, či je schodisko viditeľné a tiež na tom, koľko bariér, napríklad dverí, musí na ceste k nemu prekonať. HB Reavis zakladal v tom čase oddelenie User Experience a ponúkli mi, že ma vezmú do tímu.

Pustili ste sa do inovatívneho projektu, ako fungoval?

Ako tím psychológov, sociológov, architektov a dátových analytikov sme dostali za úlohu zozbierať existujúce poznatky o tom, ako priestor ovplyvňuje wellbeing ľudí a vytvoriť všeobecne platné princípy. Fungovali sme tiež ako konzultanti pre firmy. Pomáhali sme im pochopiť potreby ich zamestnancov a na základe poznatkov zo psychológie a neurovedy im navrhnúť priestory, v ktorých sa im bude lepšie pracovať.

Ako vyzerá ideálny proces návrhu lepšieho pracovného prostredia?

Ideálne je, keď mám možnosť zasahovať do projektu hneď od začiatku. Pri práci sa opieram o tri piliere. V prvom rade musím porozumieť potrebám a budúcim potrebám danej firmy, organizácie či komunity, ktorá bude priestor využívať. Skúmame, akú má firma stratégiu do budúcnosti, identitu, kultúru. V druhom kroku identifikujem potreby ľudí, ktorí budú v danom priestore fungovať. Ak ide o novú kanceláriu, zisťujem, ako majú percentuálne rozdelený deň, aké priestory potrebujú, akým aktivitám sa počas dňa venujú. S budúcimi používateľmi priestorov zvykneme organizovať workshopy, aby sme ich zapojili do celého procesu, aby aj oni mali možnosť ovplyvniť výsledok. V tejto fáze mi pomáhajú aj dotazníky, rozhovory, či etnografické pozorovania, v ktorých sledujem zvyklosti a rituály v konkrétnom priestore. Vďaka tomu identifikujem, aké tendencie je potrebné v novom priestore podporiť a ktoré, naopak, oslabiť. V treťom kroku aplikujem poznatky o biofilickom dizajne – všeobecne prívetivého prostredia pre človeka, ktoré podporuje jeho produktivitu a wellbeing. Zo všetkých fáz vznikne stratégia, ktorá slúži ako zadanie pre architektov.

Ako sú na tom slovenskí zamestnávatelia? Uvedomujú si vplyv priestoru na psychiku a wellbeing svojich zamestnancov?

Máme niekoľko kategórií firiem. Prvý typ psychológiu architektúry vôbec nerieši.